Edgar Allan Poe – Čierny kocúr

eapckEdgar Allan Poe je ako hašlerka z kredenca starého otca. Už tu je nejaký čas, no svoju charakteristickú chuť nestratila a buď vám chutí, alebo nie. Ja síce nič anízové nemusím, no Poe je vítaný vždy – zvlášť po poslednej pozitívnej skúsenosti s adaptáciou v podobe audioknihy. Niet teda divu, že som sa potešil, keď som dostal možnosť recenzovať novú zbierku Čierny kocúr od vydavateľstva SnowMouse Publishing.

Tucet prízrakov

Čierny kocúr obsahuje dvanásť príbehov a rovnomenná poviedka zbierku aj otvára. Nečudo, veď ide o jedno z najznámejších diel Poa. Zatiaľ čo mnoho autorov konvenčného hororu hľadí predovšetkým na hrozby prichádzajúce zvonka, Poe je iný. Des, hrôzu, nebezpečenstvo, zvrátenosť hľadá tak, že sa obracia do seba. Do človeka a jeho viac či menej skrytých pohnútok, do túžob a zožierajúcich nutkaní (Diablik zvrátenosti), najtemnejších zákutí mysle, kde drieme vrah alebo aspoň šialenec. Hranicu medzi srdečným človekom a zvrátenou existenciou Poe narúša alkoholom, zášťou a inými silne erozívnymi prvkami, ktoré časom nahlodajú aj tú najsilnejšiu ľudskú bytosť.

Pre vytvorenie temnej a dusivej atmosféry mnohokrát nepotrebuje žiadny nadprirodzený prvok. Väčšina poviedok síce obsahuje určitú formu nadprirodzena, ale v mnohých prípadoch sa dá vysvetliť aj racionálne, napríklad ako výsledok priveľmi bujnej fantázie protagonistu (Pád domu Usherovcov). Tu však nastupuje otázka, ktorý variant je menej hrozivý. Či chorá myseľ schopná vyprodukovať tak komplexný klam a riadiť sa ním, alebo rovina, v ktorej je zažitá hrôza súčasťou objektívnej reality. V tak temných príbehoch ako sa nachádzajú v tejto zbierke nieje odpoveď vôbec jednoduchá.

Napriek očividnému talentu literárneho génia som z niektorých poviedok mal dojem nevyužitého potenciálu (Skutočnosti v prípade M. Valdemara). Aspoň podľa dnešných štandardov. Kto je zvyknutý na teatrálne konce, bude možno mierne sklamaný a odíde s pocitom, že poviedka sa dala zakončiť aj inak. Uvedomujem si však, že vzhľadom na Poeovu snahu udržať príbehy v akomsi polosne, ktorý sa dá chápať ako skutočnosť aj ako vidina to pravdepodobne inak byť nemôže.

Pre úplnosť dodám, že zbierka ďalej obsahuje príbehy: Rukopis nájdený vo fľaši, Skokan, Sud amontillada, Wiliam Wilson, Predčasný pohreb, Oválny portrét, Zradné srdce a Metzengerstein.

Zbierka do zbierky

Určite nie som sám, kto ocení, ak je obal knihy vypracovaný kreatívnejšie, než paperback s jednoduchou fotkou a titulom. Zbierka Čierny kocúr je celá ladená do červeno-čierna, ilustrácia na obale používa dva druhy povrchu, hrany stránok sú červené a knihu doplňuje červená záložková stužka. Vo všeobecnosti neholdujem žiadnym typom zbierok, ale moja kolekcia Lovecrafta a Poea by sa za menšiu zbierku považovať dala a práve tam sa táto edícia výborne hodí.

Poe pre každého

Ako som písal, Poe nieje pre každého, no ak ho zbierate, alebo chcete skúsiť, zbierka Čierny kocúr je pre vás. Vďaka vypracovaniu je vhodná aj ako darček.

Knihu venovalo vydavateľstvo SnowMouse Publishing.

vladislav saling

Keď práve nepíše internety, spája si písmená z veľkých papierov do slov hláskovaním a slabikovaním.

Latest posts by vladislav saling (see all)

Autor:

vladislav saling

Keď práve nepíše internety, spája si písmená z veľkých papierov do slov hláskovaním a slabikovaním.