Mark Turner o blendingu, miešaní ideí a kreativite

Recenzia:  Mark Turner – The Origin of Ideas: Blending, Creativity, and the Human Spark

Origin-IdeasUvažovať o myslení nie je ľahké. Človek nemá záchytný bod. Každú chvíľu má na jazyku otázky – Čo to je tá myšlienka? Čo je myšlienková sieť? Aké je to zviera? Vec? Je to hmotné? Čo by na to povedal prírodovedec? A čo filozof? Dá sa to zjesť? Od začiatku som mal zmiešané pocity, ktoré pretrvávajú.

Chcel som si prečítať niečo o myslení, nová kniha Marka Turnera sa ponúkla. Autor priznáva, že naša myseľ je uspôsobená na všeličo, len nie na – uvažovanie o samotnej mysli. Turner sa s týmto „malým“ problémom vyrovnáva zaujímavo. Otázky z úvodu tu síce zostávajú visieť, to ale neznamená, že o myslení nevieme povedať nič. V tomto prípade je to blending.

Turner rozvíja koncept tzv. blendingu (po našom miešanie, splývanie; pre vernosť originálu ale budem používať jazykovo nekorektné: blend, blendovať, blending). Ide o schopnosť ľudskej mysle vziať si dva (a viac) existujúcich konceptov, myšlienok a spojiť ich do jedného celku. Takýto blend je konceptom novým, avšak zo svojej podstaty odkazuje na koncepty, z ktorých vznikol.

Dva jednoduché príklady: praveká soška levieho muža (zrejmé sú oba prvky lev + človek) a myšlienkový experiment cesty budhistického mnícha – Mních sa nad ránom vydá na vrch, príde naň večer. V noci medituje, ráno začne cestu späť a večer dorazí na úpätie hory. Otázka: Existuje miesto, na ktorom je mních v tom istom čase na oboch cestách? Pozoruhodná nie je až tak presná odpoveď, ale spôsob, ako naše myslenie problém uchopí: Predstavíme si dvoch fiktívnych mníchov, ktorý idú proti sebe a na istom mieste sa ich cesty pretnú. V skutočnosti je mních stále jeden, no naša myseľ „blendla“ cestu tam a cestu späť.

Proces blendingu teda neslúži iba na vytváranie utešenej mytologickej hávede, ale je pri koreni elementárnych ľudských schopností.

Ja a ty

Viem, že som človek – mysliaca, cítiaca bytosť. Do myslenia a cítenia iného človeka však nemám rovnaký prístup. Práve schopnosť blendingu poskytuje zaujímavý popis procesu vnímania inej osoby: Mám koncept ja a mám tu nejakého iného dvojnohého tvora, ktorý sa na mňa podobá, správa sa podobne ako ja, rozpráva ako ja a pod. Spojením týchto dvoch ideí získam ideu ty. Teda, že to hovoriace čudo je mi podobné, že taktiež myslí a cíti  (k čomu ale nemám prístup) a že je človekom podobne, ako som ním ja sám.

Niektoré zvieratá vykazujú schopnosti mierne podobné blendingu, no napokon ide o ľudské špecifikum.

Náboženstvo, konkrétne kresťanstvo, obsahuje koncept previnenia a zástupnej obete. Autor vraví, že človek pravdivosti tohto blendu síce nemusí veriť, no každému človeku je jeho význam zrejmý, pochopiteľný.

Blenduj, ak ti život milý

Blending pomáha žiť a prežiť. Je vlastne ako balíček schopností a konceptov, ktorý si so sebou nesieme a vieme ho použiť v novom kultúrnom kontexte. Keď tak ale urobíme, blend sa zmení, naberie nové prvky.

Veľkým plusom knihy je oblasť kreativity. Človek sa cíti nabudený k tvoreniu nových blendov, myšlienok, konceptov a razom je hrdý na každú sprostosť, ktorá mu kedy napadla.

Aby Turner nevyznel ako buran, podotýkam, že aj on si je vedomý toho, že nie každý blend je prínosný a pozitívny. Niektoré môžu mať nebezpečné následky, preto je tu napokon spoločnosť, ktorá blending usmerňuje, užitočné blendy uchováva a voči škodlivým sa vyhradzuje.

seal-doge (Podľa autora knihy je blendom aj predstava o tom, že tuleň má myseľ rovnako, ako človek.)