Nonstop kníhkupectvo pána Penumbru: i poteší, i nenadchne

„Budem úprimný. Ak by som mal zostaviť rebríček skúseností pri nakupovaní kníh z hľadiska pohodlia, jednoduchosti a spokojnosti, vyzeral by nasledovne:
1. Skvelé nezávislé kníhkupectvo, ako je Pygmalion v Berkley.
2. Veľké presvetlené kníhkupectvo Barnes & Noble…
3. Oddelenie kníh vo Walmarte. (hneď vedľa substrátu od kvetináčov.)
4. Výpožičná knižnica na palube jadrovej ponorky U.S.S. West Virginia hlboko pod hladinou Tichého oceánu.
5. Nonstop kníhkupectvo pána Penumbru.“
Nonstop knihkupectvo_22:pol
Clay Jannon stratil prácu web-designéra a iniciatívneho marketingového snaživca vo firme vyrábajúcej dokonale okrúhle bagle. Nakoľko nemá čo stratiť, vezme prácu nočného predajcu kníh v trochu predpotopnom nonstop kníhkupectve. To ale ku podivu nežije z predaja kníh, ale je súčasťou päťsto rokov starej spoločnosti (knižného klubu, kultu, sekty…), ktorá datuje svoj vznik niekde k počiatkom kníhtlače. Ako sa Clay po nociach nudí, tak začína objavovať tajomstvá o tejto spoločnosti. Nápomocná mu je skupina jeho kamarátov a… postupne aj celá výpočtová sila veľkého Googlu (ehm).

Technologický smog

„A potom si v to slnečné piatkové ráno nemôžete tri sekundy nič vyhľadať. Nemôžete ani skontrolovať mail. Nemôžete si pozerať videá. Nemôžete si vyhľadať trasu cesty. Tri sekundy nič nefunguje, lebo všetky počítače Googlu na celom svete…“

Kniha Robina Sloana vôbec netají snahu o zasadenie do súčasnosti a o všemožné zapojenie najnovších technologických výstrelkov do rozprávania. Odkazmi na internetovú popkultúru sa nešetrí (mohlo by sa!); zďaleka to nie je iba Google, sociálne siete, twitter, či komiks xkcd. Dobre, dobre: Technológie sa snažia byť integrálnou súčasťou deja, to asi funguje. Akurát – technológií mám dosť aj mimo tejto knihy. Zaujímavejšie sú pasáže, ktoré sa nimi až tak nehemžia. Možno som sentimentálny, ale – ak sa pohybujem vo svete smartfónov, facebooku, dešifrovania, digitálnych dát, atď., ku knihe siahnem (tiež) v snahe ponoriť sa do sveta trochu iného. V tomto smere kniha pokrivkáva.

Ťažkopádne a problematické

„Začínam mať pocit, že celý svet je ako mozaika poskladaná z bláznivých malých siekt a každá z nich má svoje priestory, svoje záznamy, svoje vlastné pravidlá.“

Neviem príliš oceniť ani autorovu mdlú snahu opisovať oblečenie  a vzhľad postáv (možno to, ako to robí). Dej zväčša neposúva, ani čitateľovi nepomáha predstaviť si scénu a v prípade ženských postáv pôsobí skôr voyeristicky. Aj iné ťažkopádnosti sa nájdu.
No, aby som zaklincoval diabolskú časť tejto recenzie: Ako to povedať? Autor písal o záhadách. A nie je to zlé. Akurát, nastavil si latku, vygradoval dej, lenže v cieľovej rovinke nemal odvahu skončiť a nechať príbeh doznieť v hlavách čitateľov.
Stačilo by niekoľko poslednýh odstavcov vynechať. Stačilo by, aby sa nesnažil o silené vysvetlenie, zakončenie, vyhladenie. Musel tam dať to „tam-ta-ra-rá-ram tam TAM! FINITO! KONIEC!“ Kniha mala končiť (to je aj moja rada, pokiaľ čítať) na strane 285 (v Slovenskom preklade), odstavcom „Pán Penumbra namietne: ‘M…“. Zvyšok si mal autor odpustiť. Pokazil tým čaro, vrhol sa do klišé. Z príbehu urobil umelú bábiku barbie (dovtedy ešte mala trochu živé črty). Mohol príbeh uťať a nechať človeku lepší, hoci nedokončený pocit. Pocit života, ktorý bude plynúť aj bez autorovho naratívu. Priestor, aby zaprášené kníhkupectvo žilo… Škoda.
Ak máte radi jasné, vyriešené konce bezo zvyšku, na ktoré môžete okamžite zabudnúť, prečítajte si knihu do konca. Je to ale smutné. Bez života. Bezpečné, no sterilné. Škoda, škoda.
A škoda povinného (MINI SPOILER:)  „vyriešenia“ mysteriózneho elementu. (KONIEC MINI SPOILERU)

„Dobrý“ policajt

A teraz – aj niečo pozitívne. Napriek horeuvedeným výhradám, ktoré som potreboval vyjadriť, kniha je písaná s ľahkosťou. Má dej (mnohé príbehy sa ním pochváliť nevedia)! Nepovedal by som, že je generický, šablónovitý. Aspoň nie úplne. Kniha zaujme – niekedy sa bojím, že až veľmi ľahko. Nie je to najhorší pop. Napriek istej snahe o hipster-histório-vedecké-odkazy však nie je niečím, čo by príliš rozšírilo vaše obzory. Neraz si prajete, aby kniha vyžadovala od čitateľa trochu viac kognitívneho snaženia.

Záverom

Príbeh načrtol niekoľko zaujímavých momentov, scén. Postavy vedeli byť i vtipné. Čitateľ googlil a zisťoval, či niečo z príbehu má oporu v realite. I tak, isté sklamanie z knihy sa dostavilo. Žiaľ „New York Times bestseller“ ešte neznamená, že by človek musel padnúť na zadok. Možno by sa to dalo povedať aj miernejšie, ale poviem to takto – slušný brak.