Thomas Sowell – Economic Facts and Fallacies

sowell - economic facts and fallacies.2Kniha Economic Facts and Fallacies (Ekonomické fakty a omyly) je písaná v duchu úvodného citátu od Johna Adamsa: „Fakty, to sú tvrdohlavé záležitosti. Čokoľvek si prajeme, nech sa prikláňame k čomukoľvek, nech nám naše vášne dávajú akékoľvek príkazy, nič z toho nedokáže zmeniť stav faktov a dôkazov.“ Autor identifikuje chybné ľudské úsudky, ktoré majú svoje neúmyselné dôsledky v ekonómii, teda nie len v oblasti finančnej.

Dôsledky a zodpovednosť

Falošné presvedčenia sú medzi ľuďmi obľúbené a ťažko sa s nimi bojuje. Žiada si to dávku sebareflexie i skromnosti. A tiež externú pomoc. Dôsledky nášho konania sa dostavia, či sa nám pravda páči, alebo nie. Aj tak však dokážeme klamať sami seba a hľadať vinníka inde. Práve preto autor uvádza pri jednotlivých typoch omylov aj štúdie, „tvrdé dáta“, minimálne na naštrbenie našich vžitých (nepodložených) presvedčení.

To, čo autor zdôrazňuje, je práve otázka zodpovednosti: V našej spoločnosti sa nie zriedka stretávame s tým, že o rôznych aspektoch života jednej skupiny ľudí, má rozhodovať niekto, kto nepocíti negatívne dopady svojich rozhodnutí. To, že o niektorých veciach rozhoduje štát a nie jednotliví občania, vlastne znamená, že štát uprednostní rozhodovanie iných jednotlivcov vo veciach, ktoré sa ich ale bytostne nedotýkajú.

Niekoľko príkladov?

Architekt naplánuje podobu mestskej časti podľa svojich predstáv. Hoci má vzdelanie, aj on môže urobiť chyby, navyše nedokáže reflektovať všetky následky svojich rozhodnutí. Jeho plán ale ovplyvní tisíce ľudí. Keby sa títo ľudia mohli rozhodovať sami, mali by možnosť negatívne dopady korigovať, alebo kompenzovať. Plánovač však rozhodol za nich a oni musia znášať dôsledky (cestná komunikácia postavená na nevhodnom mieste; naplánovaný charakter obytných budov, atď…). I tak sa zrejme prispôsobia, no majú užší manévrovací priestor.

Pokladáte miestneho majiteľa malých potravín za lakomca, ktorý nastavil vysoké ceny, len aby viac zarobil? Vôbec to tak nemusí byť. Sám má výdavky. Dovoz tovaru do malých obchodov je drahší, než dovoz do hypermarketov. Ak navyše žijete v „horšej štvrti“, musí investovať do zabezpečenia. To sa premietne do ceny tovaru – ak obchod nemá skrachovať. Zločinnosť malej časti komunity spôsobuje výdavky všetkým. Napriek tomu môžu ľudia obviňovať majiteľa z chamtivosti. Ak navyše patrí k niektorej etnickej menšine, antipatia sa môže ešte zvýšiť…

Riadenie života externým regulátorom znamená, že sa moc dá do rúk akejsi tretej strane, ktorá ale nezoberie zodpovednosť za negatíva. To sa deje aj pri regulovaní obchodných transakcií. Ak chcú uzavrieť obchod strany X a Y, práve ony hľadajú vzájomný prienik svojich požiadaviek. Prečo zavádzať tretiu stranu Z (regulátora), aby ona zapojila svoje požiadavky, ak sa jej reálne obchod netýka?

Výrazne kontraproduktívne bolo napríklad regulovanie cien podnájmov v Egypte (60. roky 20. storočia). Určenie stropu za podnájmy zastavilo výstavbu, zvýšilo nezáujem o údržbu bytov a domov, kvôli čomu nastal nedostatok bytov a preťaženosť bytových priestorov (niekoľko rodín v malých bytoch).

Za pozornosť stoja kapitoly o diskriminácii, rasovej či rodovej. Sowell (sám človek čiernej pleti) kritizuje to, že nerovnosti medzi ľuďmi (skupinami ľudí) sa neraz pripisujú rasizmu. Prečo trváme na tom, že každá rasa musí mať rovnako rozložené percentá intelektuálov, robotníkov, športovcov, klampiarov, námorníkov? Generalizácie (stereotypizácie) sú schopní aj černosi – na černochoch. Nie je to fér, no ak je farba pleti v danej oblasti často spojená napr. s vyššou kriminalitou, tak i černošskí taxikári neraz volia to najjednoduchšie riešenie – neobslúžiť zákazníka čiernej pleti! No rozhodne nie kvôli rasizmu. Farba pleti, a iné znaky, sú v časovej tiesni jedným z rýchlych pomôcok, ako zaradiť ľudí. Nie sú dokonalé, nemusia byť férové, avšak (a to je hlavná pointa) ich dôvodom rozhodne nemusí byť rasová nenávisť, xenofóbia a pod.

Autor sa venuje aj omylom v oblasti chápania akademickej sféry. Zaujímavé sú inovatívne modely nízkonákladového univerzitného vzdelávania (Právo na University of Colorado), ktoré sa napriek vynikajúcim výsledkom absolventov stretávajú s odporom zabehaných štruktúr.

Pomaly so sprisahaniami

Sowell je obhajcom ľudskej slobody, aj slobody robiť chyby. Preferuje slobodu človeka k tomu, aby mohol rozhodovať o svojom vlastnom živote – a brať zaň aj zodpovednosť. Mnohé autorove podnety problematizujú oblasti, ktoré by sa inak mohli zdať stopercentne jasné. V konečnom súčte však kniha môže človeku pomôcť, aby žil menej paranoidne. Život vie byť komplikovanejší, než naše prvotné zjednodušenia. A hoci náš svet obsahuje nejeden diskomfort, nepríjemnosť, vôbec nemusí ísť o spiknutie voči rase, pohlaviu, sociálnej vrstve, atď.

Dodám ešte jeden citát (autorom je John Stuart Mill), ktorý je citovaný aj v recenzovanej knihe. Súvisí s potrebou vzdelania a tiež s potrebou chrániť naše vzdelávacie inštitúcie pred úpadkom: „Kto pozná iba vlastnú stranu sporu, vie o ňom veľmi málo… nestačí, ak počujeme argumenty protistrany – len od našich vlastných učiteľov, ktorý ich ponúkajú zároveň aj s ich vyvrátením. Nie je to spravodlivé narábanie s argumentami. Naša myseľ s nimi takýmto spôsobom nepríde do skutočného kontaktu. Argumenty treba počuť od toho, kto ich úprimne obhajuje a vyťaží z nich maximum. Argumenty treba poznať v ich najvernejšej a najpresvedčivejšej podobe.“

Thomas Sowell (1930) je americký ekonóm, politický filozof, sociológ, konzervatívny komentátor. Študoval na Harvarde, Columbia University a University of Chicago, pôsobí v Hoover Instutite na Stanford University, je autorom niekoľkých desiatok publikácií.

Thomas Sowell: Economic Facts and Fallacies, 2008 Basic Books