Milý Perikles…

Príbeh je písaný veľmi pútavou formou dialógov (aj dialógov vnorených do dialógov) študentky, opisujúcej pred prijímacou komisiou život akéhosi Adama Fordea, ktorý v tretej štvrtine 21. storočia vykonal, takmer vo voľnom čase, čosi dôležité pre civilizáciu. Nie je úplne jasné čo to bolo, takže ide tak trochu aj o detektívku (posnažím sa zostať spoiler-free).

Hlavná hrdinka, Anaximandra - skoro všetci majú v tejto budúcnosti mená gréckych filozofov a podobných osobností - aj keď je od Adama oddelená priepasťou dejín, vzniká medzi nimi isté napätie, ba priam puto. Vcelku zaujímavé. Osobne mi vyhovuje stručný pohľad na fiktívnu históriu, dobre skĺbený s výsekmi z Adamovho života.

Neudrela ešte taká budúcnosť, v ktorej by sa nefilozofuvalo!

Sci-fi svet je vďačným miestom na riešenie hlbokých filozofických otázok. Zrejme aj preto, lebo vie pomerne jednoducho predostrieť krajnú situáciu, ktorá by pri realistických úvahách nebola mysliteľná.

Napríklad …pre robota je ľudské pozadie krajšie, ako ľuská tvár… pravda, dôjde aj na zložitejšie otázky. Späť k téme.

Moje nadšenie bolo predsa sprevádzané istou dávkou skepsy. Očakával som hrubozrnný a, aspoň pre mňa, ťažko stráviteľný materializmus. Predsa – evolúcia, umelá inteligencia v družnom rozhovore s človekom. A napokon – dobre tak mojim predsudkom, aspoň som bol príjemne prekvapený.

Kniha síce materialistické myšlienky predostiera (ten robot je ale koťuha filozof!), ale nie sú samoúčelné. To je dobre. Myslitelia budúcnosti sa, pochopiteľne, kriticky pozerajú na uvažovanie v minulosti. Oproti tomu, čo dnes už považujeme za hotovú vec, zrejme prišlo k nejakým tým (koperníkovským?) obratom. Mal som dojem, aj keď tu som sa trochu strácal, že hľadanie príliš jednoduchého vysvetlenia je rovnako neobľúbené, ako hľadanie príliš prešpekulovaného.

Napokon sa ale z filozofických prvkov hlava netočí. Kniha pôsobí kompaktným dojmom. Otázky sú nadhodené, čiastočne rozbabrané a neuzavreté, aby v závere zanechali v čitateľovi vecný a konkrétny dojem.

Človek si po prečítaní povie “Ahááá!” a výpoveď príbehu si môže transponovať aj do dnešných čias a pre dnešné ľudstvo.

V 24 kotegóriach bolo nominovaných viac ako 60 webových seriálov/projektov a 5 webstránok (celý zoznam nájdete na stránkach IAWTV.org). Medzi nominovanými môžeme nájsť už známe seriály ako The Guild alebo Legend of Neil, ale hlavne mnoho noviniek, ktoré uzreli svetlo internetu v roku 2011 napr. Fallout: Nuka Break, The Mercury Men alebo Mortal Kombat: Legacy.

V kategórii komedialných webseriálov najviac ocenní získal seriál o skupine hráčov MMORPG, ktorí sa jedného dňa stretnú naživo, hovoríme o seriále The Guild, ktorý v minulom roku vydal piatu sériu a z IAWTV Awards si odniesol 5 ocenení a 4 nominácie. V tejto kategórii ešte veľmi dobre obstál The Jeff Lewis 5-Minute Comedy Hour s jedným ocenením a tromi nomináciami. Za zmienku určite stoja aj zvyšní nominovaní na najlepší seriál v tejto kategórii: Gigi: Almost American, PRETTY a Video Game Reunion.

Cenu za najlepšiu drámu získal webseriál, kde sa vláda snaží zakryť všetky dôkazy o UFO, s názvom RCVR/Web Series. Okrem toho získal ešte ďalšie 2 ocenenia a 9 nominácií. S deviatimi nomináciami odišiel aj AIDAN 5, ale bez žiadnej ceny. Anyone But Me získal ceny za scenár a ženský výkon a 2 nominácie. Ďalšie dva webseriály odišli len s nomináciami, CELL: The Web Series (6) a Pioneer One (1).

Najlepším Moderovaným Live webseriálom sa stal What’s Trending with Shira Lazar so štyrmi oceneniami. Ďalšími nominovanými v tejto kategórii boli Geek Beat Live, Indie Intertube (2 nominácie), Kevin Pollack’s Chat Show (3 nominácie) a Stupid For Movies (3 nominácie).

Spomedzi nominovaných Moderovaných (nahrávaných) web seriálov zvíťazil The Web.Files, ktorý získal ocenenie aj za najlepšieho moderátora a nomináciu za réžiu. Medzi nominovaných patria A Comicbook Orange (2 moninácie, cena za scenár), ETC (Entertainment, Technology, Culture) (2 nominácie), Immersion (2 nominácie) a NextMovie Daily (2 nominácie).

V kategórii Animovaných webseriálov získal cenu Red vs. Blue. Na poli dokumentárnych seriálov komisia zvolila za najlepší White Collar Brawler.

Medzi Rôznorodými web seriálmi nájdeme Fanboy Funhouse, Kids React, Mark Malkoff, Stripped Down Live a Team Unicorn, z ktorých sa víťazom stal Kids React, ktorý bol nominovaný na ešte 4 ďalšie ceny.

IAWTV udelila cenu aj za Najlepší spravodajský seriály, ktorú získali Tech News Today a za Najlepší vzdelávací webseriál cenu obdržali tvorcovia DadLabs, ktorí boli nominovaní aj ďalších dvoch kategóriach.

Špeciálna cena sa udeľovala nie v oblasti tvorby, ale distribúcie. Za Najlepšiu distribučnú platformu bol zvolený portál blip.tv. Zvyšnými novminovanými boli Crackle, DailyMotion, Hulu a Joost.com.

Za povšimnutie stoja aj seriály, ktoré neboli nominované v hlavných kategóriach, ale boli nominované v iných, prípadne aj získali ocenenia. Sem patrí The Mercury Men s ocenením za Réžiu (v dráme), Vizuálne efekty (digitálne) a Podporný obsah a nomináciu za Úpravu. Steampunkový webseriál Riese: Kingdom Falling bol nominvaný za Kameru, Dizajn kostýmov a Úpravu. Cenu za Pôvodnú hudbu získal seriál Night of the Zombie King a bol nominovaný za Scenár, Réžiu, Mužský výkon a Kameru. Ceny za Dizajn a Makeup/Špeciálne efekty si odniesol Greg Aronowwitz a Kimberly Graczyk za webseriál Dragon Age: Redemption.

Kompletný zoznam výhercov nájdete na stránke IAWTV a môžete si pozrieť aj kompletný záznam na YouTube.

prevzané z http://ra100.posterous.com/iawtv-awards-2011

Neznámy Hannu

Autor, Hannu Rajaniemi, je mladý fín, ktorý nieje v písaní úplný nováčik, no The Quantum Thief je jeho prvým vážnym pokusom o sci-fi novelu. Pred tým napísal niekoľko krátkych príbehov a nejakú tú dizertačnú prácu o teórii superstrún. Aj keď to s prvými dielami býva ošemetné a nie vždy sa podaria, Hannu, podobne ako Glukhovsky, vhupol do sveta vedecko-fantastickej literatúry vo veľkom. Vyšlo mu to natoľko dobre, že bol za rok 2011 nominovaný na Locus Award za najlepšiu prvú novelu. Určite k tomu prispel aj fakt, že mu jeho štúdium matematiky a fyziky poskytlo podklady pre tvorbu veľmi presvedčivého a zložitého technického pozadia príbehu. Ak máte zhruba 16 minút nazvyš, môžete si pozrieť rozhovor s autorom na youtube.

Kvantový zlodej

Ako názov neľútostne napovedá, ústredným hrdinom knihy je zlodej z ďalekej budúcnosti Jean le Flambeur, ktorý veľmi svojským spôsobom hnije vo väzení. Už ho to začína otravovať, keď sa objaví záhadná Mieli a s pomocou svojej pavúkolode Perhonen zlodeja zachráni. Nič nieje zadarmo a tak na oplátku musí Jean poslúžiť Mieli a jej zamestnávateľovi. Všetci svorne odlietajú spolu na Mars, kde musí zlodej vypátrať svoje bývalé ja. Jediný problém je, že si nič nepamätá a tak musí svoju minulosť vyskladať z veľmi malých kúskov veľmi veľkej skladačky.

…iné kvantové veci…

Hannu sa poriadne vybláznil, keď tvoril svet, v ktorom Jean le Flambeur vyčíňa. Z hľadiska univerza, v ktorom je príbeh zasadený ide o takzvanú posthuman éru, kde je dôležitá len myseľ. Pokiaľ existuje na nejakom médiu, človek nezomrie. Telá síce vyzerajú ľudsky, ale ide skôr o veľmi dômyselné stroje bežiace v používateľskom režime, ktoré slúžia ako nosiče vedomia. Keďže schopnosti takéhoto “nosiča” môžu byť prakticky neobmedzené, Jean nemá absolútny prístup k zdrojom vo vlastnom tele a pre dobro spoločnosti má len práva obyčajného používateľa. Iba v jednom momente mu Mieli poskytne rootovský prístup a to sa potom dejú veci.

Okrem pomerne populárnych vychytávok ako používanie času vo forme platidla, či kopírovania myslí, prichádza autor aj novými konceptmi spoločnej externej pamäte fungujúcej ako komunikačné médium. V praxi to vyzerá tak, že ak sa chcete s niekym stretnúť, poskytnete mu prístup k umelej spomienke o dohodnutom mieste a čase. Ďalším pôsobivým nápadom je mechanická reinkarnácia v dvoch úrovniach. Keď miniete svoj čas, stáva sa z vás Tichý a ako myseľ osadená do stroja pracujete istý čas pre spoločnosť. Po odpracovaní sa vraciate do normálnej existencie. Vzhľadom na autorovo pozadie som bol nútený uvažovať, koľko z jeho výmyslov sú len produkty jeho fantázie a koľko z nich sa zakladá na reálnych možnostiach.

…a kvantový koniec

Jediné, čo sa trocha obohrá je prívlastok “kvantový” na každý druhý jav alebo predmet. Čo nieje kvantové je aspoň “q”, čo je prekvapivo skratka pre “quantum”. Ale koniec koncov, je to The Quantum Thief. Príbeh sa po pomerne kľudnej prvej polovičke poriadne rozbehne a nechýbajú prekvapivé odhalenia, divoká akcia a samozrejme otvorený koniec, keďže ide o prvý diel pripravovanej trilógie…

Fascinuje vás nekromancerská tematika? Mňa hej. Napriek tomu, že vyvolávači kostlivcov sú povačšinou “tí zlí” stále hľadám nejakú fantasy novelu, kde by ústrednou postavou bol práve človek s takýmito schopnosťami. Už som prestával dúfať, že niečo nájdem, keď som objavil knihu The Necromancer od J.L. Howarda. Je to príbeh o vedcovi menom Johannes Cabal, ktorý sa pokúsi predať svoju dušu Diablovi. Dvakrát.

Johannes zapredal svoju dušu pred mnohými rokmi výmenou za ovládnutie nekromancerskej mágie. Teraz ju chce naspať. Satan, pobavený a čiastočne otrávený týmto nápadom, uzavrie s Johannesom stávku: musí do jedného ruka presvedčiť sto ľudí, aby sa upísali Diablovi, inak bude jeho duša nadobro zatratená. Johannes nemárni čas a na pomoc si vzkriesi pestrú skupinku pomocníkov zo záhrobia a navyše naverbuje svojho brata Horsta, charizmatického upíra. Kam sa pohnú, tam sa dejú hrozné veci.

Robert Silverberg: Umírat v nitru

Knihy v edícii Mistrovská díla SF sú napísané velikánmi žánru. Patrí k nim aj Robert Silverberg so svojím kultovým príbehom o Davidovi, ktorý sa narodil so schopnosťou nazerať do ľudskej mysle a odhaliť pravdu ukrytú v najtajnejšom kútiku duše. Bezohľadne využíva tento talent pre vlastné potešenie až kým jeho sila nezačne jedného dňa pomaly odumierať… Žeby karma? Román, všeobecne uznávaný ako zásadné dielo s motívom telepatie, je živý a bez preháňania úchvatný portrét človeka, ktorý si nevážil pozoruhodný dar. Vďaka strate nadľudského nadania je nútený naučiť sa žiť ako obyčajný človek a paradoxne tak porozumieť ľuďom okolo seba omnoho lepšie, ako pred tým.

Tip: Knihu si môžete zakúpiť cez internetové kníhkupectvo Ikarus.sk.

Greg Bear: Hull Zero Three

Vesmírna loď sa rúti vesmírom. Bez známeho cieľa cesty, či účelu. Na jej palube sa zobudí muž. Vytrhnutý zo sna o domove na novej planéte a žene, ktorú mal milovať sa preberie mokrý, nahý a premrznutý na kosť. Temné útroby lode sú plné príšer, no dôverovať iným ľuďom môže byť ešte nebezpečnejšie. Všetko čo má, sú otázky: Kto je? Kam smeruje loď a čo sa s ňou deje? Kam sa podel jeho sen? Môže na ne dostať odpoveď len ak prežije.

Námet mi tak trochu to pripomína Pandorum, čo nieje vôbec zlé. Kniha sľubuje mnoho napínavých momentov.

Cory Doctorow: Little Brother

Marcus, známy ako “w1n5t0n”, má iba sedemnásť no už je presvedčený o tom, že vie ako funguje systém a vie ako ho obísť. Znalý zákonov siete nemá najmenší problém obalamutiť aj školský monitorovací systém. Celý jeho svet sa zrazu zmení, keď je s priateľmi chytený počas dozvukov teroristického útoku v San Franciscu. Vďaka tomu, že boli v nesprávnom momente na nesprávnom mieste, sú odvlečený do tajného väzenia a neľútostne vypočúvaný. Keď ich konečne prepustia, Marcu s priateľmi zisťuje, že sa ich mesto premenilo na policajný štát a každý je považovaný za potenciálneho teroristu. A rozhodne sa proti tomu postaviť.

Kniha už stihla zožať niekoľko ocenení a zaujímavosťou je, že ju autor v elektronickej podobne ponúkol zadarmo pod licenciou Creative Commons. Môžete si ju stiahnuť na http://craphound.com/littlebrother/download/.

Warhammer 30 000

Hoci séria pochádza zo sveta Warhammer 40 000 ide vlastne o akýsi prequel odohrávajúci sa v 31. miléniu a popisuje udalosti, ktoré vyformovali univerzum do jeho aktuálnej podoby. Prvá kniha začína koncom veľkej krížovej výpravy za zjednotenie ľudstva, ktorú viedol sám Cisár. Po dvestoročnom ťažení sa rozhodol opustiť svoje vojsko a vracia sa naspäť na svätú Terru, aby sa venoval iným, neodkladnejším záležitostiam. Ako náhradníka ustanovuje svojho syna Hora. Primarcha prijíma bremeno zodpovednosti za všetky expedičné flotily, ktorých je požehnane. Jeho zvolenie však nemá jednohlasnú podporu u bratov a tak musí Horus bojovať na dvoch frontoch naraz.

Loken a tí druhí

Väčšina príbehu Hora nieje vyrozprávaná priamo, ale skôr ako interpretácia z pohľadu viacerých postáv. Niektoré z postáv, ako Loken a členovia Mournivalu, sú primarchovi najbližší radcovia a trávia s ním celé hodiny. Členovia gardy, či iterátori sa Horovej prítomnosti tešia len zriedka.

Zo všetkého trochu

Knihy o Wh40K, ktoré som doteraz prečítal boli pomerne jednoliate a priamočiare. Zväčša išlo o boj, prípadne o boj a trochu politiku. Horův vzestup však pôsobí úplne iným dojmom. Boje niesu samoúčelné. Skvelo zapadajú do príbehu a sú prezentované viac ako nástroj, než ako finálny produkt. Napriek tomu, že expedície sú predovšetkým vojenského charakteru, Dan Abnett venoval veľkú časť knihy aj nevojenským jednotkám kronikárov, ktorých dialógy často využíva na priamu kritiku vojnovej mašinérie. Autor zašiel dokonca tak ďaleko, že načrtáva niekoľko filozofických otázok o absolútnej pravde, či konflikte vedy a náboženstva.

Samozrejme, stále sa jedná o starú dobrú oddychovú literatúru, takže neočakávajte Vonneguta či Murakamiho. Treba však uznať, že táto warhammerovina posúva univerzum na novú úroveň a stojí za prečítanie.

Anax stojí pred komisiou, ktorá má otestovať jej vedomosti z dejín. Vďaka otázkam skúšajúcich sa vracia do minulosti po vzniku ostrovnej Republiky. V centre historických udalostí stojí Adam Forde, ktorý sa ako prvý postavil proti prísnym bezpečnostným opatreniam a spoza bariéry zachránil mladé dievča. Za tento skutok je uväznený a odsúdený na spoluprácu pri experimente s umelou inteligenciou, ktorú predstavuje jeho nový spoločník android Art. Vedú spolu rozhovory a pokúšajú sa zodpovedať zložité filozofické otázky, ktoré sú ľudstvu notoricky známe. Čo je vedomie? Čo robí človeka človekom? Artov intelekt sa rozvinie ďaleko za predpoklady jeho stvoriteľa vďaka čomu čaká Anax v závere skúšky veľké prekvapenie.

Robert E. Howard: Krok ze tmy a Zpátky do temnoty

Stvoriteľ Conana a Solomona Kanea bol známy svojimi hovorovými príbehmi. Vydavateľstvo Albatros prináša dva zväzky s poviedkami (a básňami). Súbor Krok ze tmy obsahuje diela napísane v rokov 1925 – 1932 a druhá zbierka Zpátky do temnoty je zameraná na tvorbu z obdobia 1933–1936. Ak máte radi klasiku literárneho hororu alebo strašidelné poviedky, nemali by tieto tituly vo vašej knižnici chýbať.

Leavitt David: Muž, který věděl příliš mnoho

Kniha Muž, který věděl příliš mnoho je prerozprávaním životného príbehu Alana Turinga, ktorý je považovaný za otca umelej inteligencie a informatiky. Ako kryptoanalytik a matematik sa zaslúžil o rozvoj informačných technológii vynálezom konceptu Turingovho stroja a formuláciou Turingovho testu, podľa ktorého je konečným testom umelej inteligencie konverzácia, pri ktorej diskutujúci nedokáže rozoznať, či sa zhovára s počítačom, alebo človekom.

Guillermo Del Toro, Chuck Hogan: The Night Eternal

The Night Eternal je tretia a posledná kniha upírskej série The Strain, u nás známej ako Upírska trilógia, v ktorej doteraz vyšli dva tituly Žihadlá a Nákaza. V prvých dvoch knihách ide očividne všetko dolu vodou a celá ľudská rasa je teraz zotročená. Jej osud leží na pleciach pochybnej skupinky (dvoch doktorov, jedného rusa a jedného upíra), ktorej motiváciu tvorí zmes túžby po pomste a snahy zachrániť blízku osobu.

Dan Abnett: Horův vzestup (Warhammer 40000)

Horův vzestup (Horus Rising) je prvou knihou zo série Horovo kacířství (Horus Heresy), ktorá vlastne ešte nemá konečný počet kníh a predstavuje to lepšie čo sa v rámci univerza Wh40k napísalo. Vydaných bolo zatiaľ 17 kníh a ďalšie 4 sú na ceste. Megaséria mapuje začiatky impéria od 31. milénia, keď sa po sérii víťazných výprav za oslobodenie a zjednotenie roztrúseného ľudstva Cisár vracia na svätú Terru a prenecháva velenie svojmu favoritovi Horovi. On sa úlohy snaží zhostiť ako najlepšie vie, no je otázne či ovládne svojich veliteľov alebo ho zverená moc pohltí a skorumpuje.

Solomon, Howard a Lovecraft

Prvý príbeh o Kaneovi bol publikovaný v roku 1928 v pulpovom magazíne Weird Tales (o ktorom si jedného dňa povieme viac), kde okrem iného vychádzali aj príbehy H.P. Lovecrafta. Nie je preto náhodou, že Solomonov stvoriteľ patril do tzv. Lovecroftovho kruhu spisovateľov.

Komiks

Komiks Ďáblův hrad je adaptáciou jedného z neskorších Howardových príbehov o Solomonovi. Začína sa záchranou mladého chlapca pred šibenicou a pokračuje… no, ale veď to si už zistíte. Príbeh je veľmi temný až hororový. Tak trochu pripomína Lovecraftove poviedky, kde je čitateľovi nad slnko jasné, že tu sa nikto smiať nebude. Možno okrem Ogdru Jahad. Tento dojem ešte viac zvýrazňuje sám hlavný hrdina, ktorého mimika sa skladá z vážneho a smrteľne vážneho výrazu. Hororové prvky vynikajúco dopĺňa akcia, nejaký ten dejový zvrat a pozadie príbehu. Kresba a grafické prevedenie sedia k povahe príbehu veľmi presne. Nechýbajú detailne kreslené zranenia (vyrezané vnútornosti, vypadnuté očné buľvy..) alebo celkom strašidelný polomŕtvy démon.

Bonusy und zaujímavosti

Na záver komiks obsahuje minipríbeh (na ktorý hlavná dejová línia raz odkazuje), obálku kreslil Mike Mignola a keďže sa celý komiks odohráva v Nemeckom Čiernom lese, niektoré bublinky sú v nemčine. Moje jazykové znalosti nesiahajú za “Achtung!” a tak som to veľmi neocenil.

Scenár komiksu napísal Scott Allie a kreslil ho Mario Guevara.

John Scalzi: Old Man’s War (Old Man’s War #1)

John Perry spravil na svoje 75. narodeniny dve veci. Navštívil hrob svojej ženy a vstúpil do armády. Dobrou správou je, že sa ľudstvo dostalo do medzihviezdneho priestoru. Zlou správou je, že planéty vhodné na život sú pomerne vzácne a mimozemské rasy sa o ne s radosťou pobijú. A tak ľudstvu nezostáva nič iné, ako bojovať – o rodnú planétu aj nové územia vo vesmíre.

Zdroje Zeme sú v rukách obranných síl a každý vie, že keď dosiahne určitý vek môže sa k nim pridať. Obranné sily však nechcú mladých ľudí. Chcú starcov, ktorí disponujú dlhoročnými životnými skúsenosťami. Vezmú ich zo Zeme a už sa nikdy nevrátia. Ak prežijú na bojovom poli dva roky, dostanú štedrý kus zeme na jednej z ťažko vydobytých planét. John Perry takúto ponuku berie aj preto, že má len vágnu predstavu o tom, čo ho čaká. No skutočný boj vzdialený svetelné roky od domova je oveľa ťažší ako si dokáže predstaviť.

Celá séria Old Man’s War obsahuje štyri knihy a dva dodatočné krátke príbehy. Je populárna a o autorových kvalitách svedči aj fakt, že pracoval ako konzultant na seriáli SGU Stargate Universe.

Vernor Vinge: A Deepness in the Sky

Po tisíckach rokoch hľadania stojí ľudstvo na pokraji prvého kontaktu s mimozemskou civilizáciou. Dve skupiny ľudí, Qeng Ho (slobodní obchodníci) a Emergents (spoločenstvo zotročujúce mysle), súperia o nadviazanie lukratívnych obchodných kontaktov s neznámou rasou. Kým sa tak stane, obe spoločenstvá čakajú na prahu cudzieho sveta na prebudenie zvláštnej hviezdy. Jej svetlo oživí mimozemskú planétu každých 250 rokov.

Po zákernej zrade musí spoločenstvo Qeng Ho bojovať za vlastnú slobodu a životy nič netušiacich bytostí na planéte, zatiaľ čo mimozemšťania hrajú rolu, o ktorej pre zmenu ľudia nemajú potuchy ľudia.

Alastair Sinclair: Wasted

Traja ľudia, ktorých nič nespája sú nedobrovoľne vhodení do paralelného sveta, ktorý o nich vie všetko, zatiaľ čo oni zápasia s jeho odlišnosťou. Sú zmätení vlastným správaním, zarazení bizarnými tvormi a odkázaní na prežitie len pomocou vlastného dôvtipu. Ako zistiť kto je priateľ a kto nepriateľ, keď je všetko také iné?

Wasted je temná rozprávka, v ktorej si vás väčšina stvorení okolo chce dať na večeru a ešte pomerne násilným spôsobom. Nenájdete v nej orkov ani elfov. Len reálny strach, paniku a čierny humor vznikajúci v takýchto bezútešných situáciách.

Joan Slonczewski: The Highest Frontier

V novele Joan Sloneczewskej sa životné prostredie planéty zmenilo vďaka globálnemu otepľovaniu a akoby to nestačilo, je napadnuté mimozemskými tvormi, ktoré ho ohrozujú ešte viac.

V centre diania je Jennifer, dievča z vplyvnej rodiny, ktoré nastupuje na elitnú školu, aby sa pripravilo na náročnú budúcnosť. Jej príbeh je však len platformou pre autorkine nápady a hard sf víziu budúcnosti. V knihe prezentuje množstvo viac či menej kontroverzných riešení najpálčivejších otázok súčasnosti.

R. J. Frith: The Nemesis List

Ľudstvo konečne dosiahlo hviezdy, ale cenou bola jeho sloboda. Vláda kontroluje nielen každú oblasť bežného života ale aj všetky technické pokroky a vedecké výskumy. Každé odchýlenie od normálu sa trestá smrťou, ale na okrajoch známeho vesmíru si rôzne kriminálne živly našli svoje cestičky a spôsoby, ako obísť zákon a vyhnúť sa vykonávateľom spravodlivosti.

Frank Pak patrí medzi tých, čo skáču z galaxie do galaxie by zostali pod radarom. Dostane ponuku eskortovať utečenca menom Jeven, ktorý nieje obyčajný človek. Vďaka ilegálnym experimentom je to prakticky ďalší vývojový stupeň ľudskej evolúcie. Vláda ho chce samozrejme zabiť a revolucionári majú pre Jevena vlastné plány.

Koncept sa nápadne podobá na seriál Firefly, čo môže zároveň dobré aj zlé.

Efekty (až na pár výnimiek) vyzerajú menej realisticky, ako pôvodné zamaskované hadice a makety z roku 1982. Atmosféra je podobná, ale žiaľ oveľa menej intenzívna. Tvorcom nemožno uprieť snahu, avšak dotiahnuť sa na pôvodnú verziu nieje ľahké.

Hodnotenie: 6/10

Trailer: The Thing

50/50 [komédia/dráma]

Ťažká téma. Vyvážená kombinácia vtipu a drámy. Miestami realita s nadhľadom a hlasným smiechom a inokedy tvrdá a chladná skutočnosť, ktorá vyrazí dych.

Hodnotenie: 8/10

Trailer: 50/50

Immortals [fantasy/mythology]

Niečo ako 300. Veľmi vizuálne, vydarené bojové scény, bez zbytočných dialógov a krvavé ako robota na bitúnku. Dva-tri efekty boli nevydarené, ale inak pastva pre oči – predovšetkým súboj bohov a titánov v závere filmu.

Hodnotenie: 8/10 (1+ za slowmo efekty)

Trailer: Immortals

Technológie a vedecké orgie

Najvýraznejšími prvkami knihy Slepozrakost sú kvantá aplikovaných vedeckých teórií zo širokého spektra oborov, až sa človeku nechce veriť, že to jeden autor dokázal spojiť do zrozumiteľného celku. Pri čítaní som si zopakoval učivo o Turingovom stroji, dozvedel sa niečo nové z lingvistiky a zamyslel sa nad úvahami o sebauvedomení, inteligencii a živote vôbec. V tejto zostave je špičková technológia akoby vytiahnutá z posledného čísla vedeckého časopisu naozaj len doplnok.

Wattsove vedecké teórie nie sú len znôškou zbožných prianí (aspoň nie vždy) a vychádzajú zo serióznych výskumov. Stačí si prečítať poznámky v závere knihy.

Takmer záver

Slepozrakost je nesmierne vydarená kniha, ktorá nielen prevetrá mozgové závity, ale podobne ako eseje A. C. Clarka posunie hranice predstavivosti. Nerád to priznávam, no Watts má v tvorení realistických konceptov navrch. Pravdepodobne je to spôsobené aktuálnejšími vedomosťami.

Bonus

Ak som vás navnadil a máte radi elektrofonické knihy, Slepozrakost si v anglickom jazyku môžete stiahnuť tu.

Pointa v skratke

Detektív David Grey sa po incidente dostane do Medzisveta, kam sa dostávajú opustení ľudia a veci, ktoré už nikto nechce. Dozvie sa, že má jedenásť mesiacov na to, aby prišiel do New York-u a pobil sa o svoju dušu.

Realita komiksu

Hlavná postava pôsobí ako steblo trávy vo vetre. Tvrdý a životom skúšaný detektív má málo priestoru na prejavenie sa v našom svete a po dvoch-troch prvých stranách je vhodený do Medzisveta, ktorému nerozumie a jeho sprievodca mu nemieni nič vysvetľovať. Aspoň nie celou vetou. Z (vraj) ostrieľaného bojovníka so zločinom sa stáva vystrašený chlapec na novom sídlisku.

Spomínaný sprievodca je pohľadná mladá žena (aké prekvapenie), ktorá je tak tajomná, až sa záujem nemá o čo oprieť. Naopak, všetky ostatné postavy, ktoré počas svojej cesty stretávajú, sú vydarené a zaslúžili by si viac miesta. Dokonca aj hlavný záporák (zrejme sám diabol).

Naozaj skvelý je krátky príbeh na konci komiksu. Takpovediac po titulkoch. Nebudem hovoriť o čo ide, ale stojí za to.

Záver

Krajina půlnočních stínů nieje zlý komiks. Je iný ako by človek po prečítaní popisky v kníhkupectve čakal, no prostredie a hlavná myšlienka sú dostatočne pútavé. Len škoda toho hlavného hrdinu.

Technická poznámka: Ak si kúpite vydanie, ktorá je práve v obchodoch (paper back, r.v. 2009), narábajte s ním veľmi opatrne. Mne sa niekde v polovičke čítania rozpadla väzba a to som ho prenášal len z police na gauč.

Ako Štúr kávu sypal

Dorazil som tesne pred krstom. Akurát som sa stihol pomotať okolo police so sci-fi literatúrou (prekvapivo) a už sa to začalo. Ľudevít Štúr predniesol krátku báseň, zloženú pre túto príležitosť a za asistencie spolumajiteľov Martinusu pokrstili symbolickú knihu Martinus kávou. Nakoniec si pri Štúrových slovách “Naspäť cesta nemožná, napred sa piť musí!” všetci spoločne pripili.

Ako to tam vyzerá

Príjemne. Priestranným kníhkupectvom s kaviarňou predsa nemôžete nič pokaziť. Najviac však na mňa zapôsobila estetická stránka nových priestorov. Kombinácie farieb a prvkov navodia pocit, ako keby sa človek ocitol na internetovej stránke Martinus.sk. Je očividné, že si autori projektu dali záležať na konzistentnom vyjadrení firemnej identity.

Ak radi trávite čas medzi knihami, nová kníhkaviareň sa ľahko stane vašou obľúbenou zastávkou.

Aha, a skoro by som zabudol. Niečo som aj odfotil, aby ste si nemuseli ničiť oči len na písmenách. Klikajte tam dole na fotky.

Poznámka: Slečna, ktorá drží na fotke komiks nechce byť menovaná.

Classical Comics

Popis: Aj keď je mnoho vydarených komiksov a grafických noviel, ktoré by uspokojili náročného čitateľa, komiksy sú väčšinou považované za ľahké a neplnohodnotné čítanie. Možno aj preto tak pomaly vstupujú do klubu uznávaných medií. A hoci mnoho súčasných formátov čerpá práve z nich (stačí si prečítať Blochov predslov k Hellboy: The Seed of Destruction) stále sa na ne bohužiaľ díva cez prsty.

Niekde v šedej zóne medzi ľahkým čítaním a legendárnymi kúskami sa objavili pokusy s komiksovými adaptáciami klasickej literatúry. Diela ako Frankestein, Sen noci Svätojánskej či Búrlivé výšiny tak ožívajú v podobe grafických noviel.

Viac informácií a zoznam titulov je tu.

Prečo: Shakespear ako komiks? Som zvedavý, ako sa taká adaptácia podarila.

Jan Bažant: Krakatit

Popis: Krakatit je známe dielo Karla Čapka o výbušnine s neuveriteľnou ničivou silou. Autor ním vyjadruje obavu nad neustálym vývojom technológií, aj napriek tomu, že ľudstvo ešte zďaleka nieje zrelé na všetko, čo sa mu podarí objaviť. Ale toto všetko vieme z hodín literatúry na základnej škole. Zaujímavé je, že v roku 2009 vyšla komiksová adaptácia tohto príbehu, ktorú nakreslil Jan Bažant a má príjemne svojský štýl.

Prečo: Čapkov Krakatit ako komiks.

World of Warcraft: Ashbringer

Popis: Počas čakania na vytúžené rozšírenie Wrath Of The Lich King pre hru World of Warcraft, vytvorili Wildstorm a Blizzard štvordielnu minisériu Ashbringer. Je to príbeh o Alexandrosovi Mograinovi, ktorý vyfasuje supermeč ukovaný z artefaktu Dark Orb (nech je to čokoľvek) a všeličo s ním dokáže. Napísal ho Micky Neilson a za kresby sú zodpovední Ludo Lullabi a Tony Washington.

Prečo: Mám rád designový štýl Warcraftu a komiks je médium, kde môže pekne vyniknúť.

J. Michael Straczynski, Gary Frank: Krajina půlnočních stínů

Popis: David Grey je úplne obyčajný poručík losangeleskej polície. Jeho práca je pre neho všetkým. Kým nenarazil na mŕtvoly s neprirodzeným strachom v očiach, bol v podstate spokojný so svetom, ktorý sa mu síce nepáčil, ale aspoň mu rozumel. Pri naháňaní páchateľa sa mu pripletú do cesty podivní chlapíci so zeleným tetovaním a po ich útoku upadne do kómy. Prebudenie je ešte zvláštnejšie: tajomné dievča menom Laurel ho informuje o tom, že sa nachádza v “medzisvete” a má jedenásť mesiacov na to, aby sa vrátil do New Yorku a tam sa s diablom pobil o svoju dušu. Ak prehrá, stane sa jedným z tých tetovaných podivínov. Tak začína fantasy road-movie comics…

Prečo: Straczynski (Babylon 5, Thor) niekoľko krát dokázal, že je dobrý rozprávač a vie vymyslieť pútavý príbeh.

Metro je stále Metro

Metro 2034 je iná kniha, ako jej predchodca no stále je to metro, ktoré ma chytilo v prvej knihe. Kontrast beznádeje a nekonečného boja proti nepriazni osudu je zdrojom mnohých melancholických obrazov, sentimentálnych úvah a samovražedných hrdinských reflexov. Práve pre toto rád čítam ruské sci-fi. Je iné, realistickejšie, pesimistickejšie.

Zvláštny jazyk

Metro 2034 mi štylisticky nesedelo, keďže konštrukcie viet sa ponášali na priemernú slohovú prácu zo strednej školy. Originál som nečítal, lebo zhodou okolností neviem po rusky, tak neviem posúdiť, či to bol zámer autora alebo nedotiahnutý preklad.

Druhým (takmer) negatívom je Dmitriho nedôvera v inteligenciu čitateľa. Rozpíše úvahu o nejakej myšlienke a nakoniec vymenuje všetky otázky, ktoré čitateľa mohli v posledných minútach napadnúť. Prvé dva-tri razy som to ešte považoval za vyjadrovací prostriedok, no neskôr ma to začalo otravovať.

Chýbajúca akcia

Arťom z prvej knihy sústavne poletoval v strede diania a na úvahy mu spisovateľ vyhradil maximálne 10% celkového papiera knihy. Pomer akcia/úvaha je v Metre 2034 obrátený. Pochopil by som, že Dmitry Glukhovsky chcel napísať niečo odlišné, no prečo hneď taký priepastný rozdiel…

Posledná stanica

Ak ste čítali Metro 2033 kvôli akcii, nečítajte ďalšiu knihu a radšej si počkajte, či sa Glukhovsky jedného dňa nevráti k pôvodnému konceptu. Ak, podobne ako ja, máte radi Metro kvôli originálnemu univerzu a vaša objektivita je nahlodaná vďaka slabosti pre ruské sci-fi, pridajte k môjmu konečnému hodnoteniu ešte jeden bod a bežte si knihu kúpiť. Ak ste Metro 2033 nečítali, začnite prvou knihou. Bez kontextu sa 2034-ka čítať nedá.