George Orwell – Zvieracia farma

Zvieracia farma je zhruba 50 stranová kniha na jedno poobedie alebo, ako v mojom prípade, audiobook v angličtine na 3 hodiny, ktorá napriek svojmu rozsahu predstavuje jedno z kultových diel literatúry. Príbeh je politickou satirou, ktorá opisuje pomalý prerod novej a takmer dokonalej spoločnosti po revolúcii až k podobnému režimu aký panoval pre ňou.

Názov Zvieracia farma odráža fakt, že Orwell použil na vyobrazenie spoločnosti zvieracie osadenstvo farmy. Každému zvieraťu prisúdil ľudské charakterové vlastnosti a využil ich v procese transformácie, v ktorom každé zaujalo viac či menej významnú pozíciu.

Pokračovať v čítaní „George Orwell – Zvieracia farma“

Dan Abnett – Stvořitel duchů

Dobré sci-fi a zle sci-fi. Existuje veľa objektívnych spôsobov ako odlíšiť kvalitnú žánrovú tvorbu od, povedzme, menej hodnotných diel. V zásade však u každého ide o subjektívny pocit. Ruku na srdce: komu z vás sa aspoň raz nezapáčil kritikmi rozstrieľaný titul? Pre mňa je sci-fi dobré, ak je príbeh natoľko samonosný, že je možné si ho predstaviť aj v úplne iných podmienkach (napríklad v Hornej Dolnej v treťom dome zľava). Medzi takéto diela patrí aj kniha od Dana Abnetta – Stvořitel duchů.

Prvá kniha zo série o komisárovi Gauntovi bola zmesou príbehu hlavného ťaženia na svetoch sústavy Sabatt a spomienok na Gauntov život pred a počas pôsobenia v zboroch Imperiálnej gardy. Okrajovo bolo spomenuté založenie oddielu Gauntových Duchov pri zániku planéty Taniht.

Pokračovať v čítaní „Dan Abnett – Stvořitel duchů“

Štěpán Kopřiva – Asfalt

Choré, odporné, dych vyrážajúce, zaujímavé, vtipné, skvelé. Aj takéto rozporuplné prívlastky sa spájajú s knihou Štěpána Kopřivu – Asfalt. V niekoľkých médiach som pred časom spozoroval niečo, čo by sa dalo považovať za reklamnú kampaň propagujúcu toto literárne dielo a napriek neopodstatnenej neochote čítať autorov z blízkych zemepisných šírok (viem, hanebné) som si knihu kúpil. Výsledok? Dobre, že som tak spravil.

Zápletka knihy je v celku jednoduchá. Skupina žoldnierov počas akcie prichádza o život a precitajú v pekle padajúc potrubím. Neskôr pribúda hák pod rebrá. Na konci potrubia sa zoznámia sa s miestnymi pomermi a prichádzajú na to, že ľudia sú v pekle degradovaný na stavebnú hmotu: asfalt. Až na pár výnimiek. Vodca skupiny, Martin Kuffenbach, sa v rámci riešenia vlastných komplexov rozhodne svojich spolubojovníkov z pekla dostať von. Dve muchy jednou ranou.

Pokračovať v čítaní „Štěpán Kopřiva – Asfalt“

H. P. Lovecraft – Volanie Cthulhu

Volanie Cthulhu je krátky no kultový príbeh od génia literárneho hororu. Temná atmosféra, ktorá človeka vťahuje od prvého riadku a nepustí do posledného písmena. Konštrukcia príbehu, jeho rozsah a interpretácia pôsobí absolútne realistickým dojmom. Núti človeka pochybovať o neautentickosti príbehu.

Lovecraft rozprávanie sa začína desivo-pravdivou myšlienkou, ktorá charakterizuje (nielen) tento jeho príbeh:

„Mám za to, že tou nejmilosrdnější věcí na světě je neschopnost lidské mysli usouvztažnit veškerý svůj obsah. Žijeme na poklidném ostrůvku nevědomosti uprostřed černých moří nekonečna a neočekává se, že se budeme vydávat daleko od břehů. Vědy, všechny do jedné napínající své síly vlastním směrem, nám dosud nezpůsobily větších škod; ale jednoho dne nám poskládání jednotlivých dílků vědomostí otevře tak strašlivé pohledy na realitu a na naši hroznou pozici v ní, že z tohoto zjištění bud propadneme nepříčetnosti, nebo se z vražedného světla stáhneme do klidu a bezpečí nového období temna.“

Pokračovať v čítaní „H. P. Lovecraft – Volanie Cthulhu“

Mel Odom – Hellgate London: Goetia

Mel Odom sa vracia do Londýna okupovaného démonmi aby vyrozprával druhý diel príbehu zasadeného do univerza Hellgate London. Kniha nezaostáva za svojím predchodcom a dokonca ho v mnohých ohľadoch predbehla. Dej je svižnejší, dynamickejší, pribudlo aj niekoľko zaujímavých zvratov. Najväčším prekvapením bol pre mňa fakt, že kniha Goetia, ktorá je ústredným motívom príbehu, skutočne existuje. No a čo, že som nevedel.

Dej sa odohráva 14 rokov pred udalosťami v hre. Oproti prvému dielu teda kniha poskočila o 4 roky, počas ktorých sa hrdinovia z prvej časti viac menej venujú svojim vlastným záležitostiam.

Pokračovať v čítaní „Mel Odom – Hellgate London: Goetia“

A. C. Clarke, Frederik Pohl – Poslední teorém

Začnem teatrálnejšie: Poslední teorém je posledné dielo z pera legendy sci-fi Arthur C. Clarke-a a jeho spolupáchateľom je nemenej známy Frederik Pohl. Príbeh románu som prvý krát počul ako audio-knihu ešte v časoch keď o preloženom výtlačku nebolo ani chýru ani slychu. Keďže kniha je kniha, netrpezlivo som chodil navštevovať obľúbené kníhkupectvá a čakal na papierovú publikáciu.

Román bol prvý krát publikovaný tri mesiace po Clarkovej smrti. Napriek tomu, že autor nemohol vedieť, že to bude jeho posledné dielo, kniha na mňa pôsobila ako jeho osobný odkaz. Dej sa totiž odohráva prevažne na Srí Lanke, kde autor strávil niekoľko posledných dekád svojho života a taktiež obsahuje celú plejádu technológii a vedeckých teórií, ktorým sa Clarke obvykle venuje vo svojich románoch samostatne.

Pokračovať v čítaní „A. C. Clarke, Frederik Pohl – Poslední teorém“

Robert Bloch – Vlak do pekla

Prvý odkaz na práce Roberta Blocha som objavil v mojom obľúbenom filme Hellboy I. Áno, viem, že to nieje žiadny Shawshank. Mne jeho atmosféra učarovala, aj keď musím oficiálne priznať, že z druhej časti mám rád jedine duet Hellboya a Abea. Na začiatku prvého dielu je citovaná Blochova kniha De Vermis Mysteriis: „V najchladnejších miestach vesmíru obludné bytosti Ogdru Jahad – siedmi bohovia chaosu – driemu vo svojich kryštálových väzeniach, a čakajú, kým znovu získajú Zem… a spália nebesá“. Také ľahké čítanie pred spaním. Počas búrky. Keď doma nikto nieje.

V mnohých prípadoch sú podobné citáty len dôkazom kreativity filmárov (a filmušiek). Tento som si však overil. Zistil som, že autorom je Robert Bloch, že na knihu rôznym spôsobom odkazoval H. P. Lovecraft, že znova miniem časť výplaty. Zohnať Blocha, bez použitia amazon-skej mágie, je práve tak jednoduché ako zohnať Lovecrafta. Bol som teda nesmierne rád, keď som jeho zbierku poviedok objavil celkom náhodou.

Pokračovať v čítaní „Robert Bloch – Vlak do pekla“

Dan Abnett – Prví a jediní

Po dlhom čase som opäť vzal z police jednu z kníh s logom dvojhlavého cisárskeho orla. Tentokrát to bol ospevovaný Dan Abnett a jeho komisár imperiálnej gardy Ibram Gaunt. Kto čítal ktorúkoľvek knihu z prostredia gardy vie, že sa tam umiera na počkanie a spôsoby úmrtí často svedčia o nekonečnej fantázii autorov. Takej tej divnej fantázii. Je to možno najtvrdšia realita krutého sveta Warhammer, ktorá má svoje nezameniteľné čaro.

Knihy o garde, ktoré som čítal, sa skutočne vyznačujú zmienkami o masových súbojoch a obrovských stratách na životoch. Bitky sú rozlišované podľa miest a mien generálov a tí obvykle obetovali pre dosiahnutie cieľa čokoľvek. Vždy som mal pocit, že sa životmi bežných vojakov neskutočne mrhá. Ibram Gaunt si získava sympatie práve opačným prístupom.

Pokračovať v čítaní „Dan Abnett – Prví a jediní“

Samko Tále – Kniha o cintoríne

Kniha o Cintoríne je skvost z pera spisovateľa skrývajúceho sa pod pseudonymom Samko Tále. Je to jedinečné dielo, v ktorom sú tragédie podané cez smiech a barbarská krutosť s nevinnosťou dieťaťa. Počas čítania ma napadlo prirovnanie slovenský Forest Gump, ale keďže podľa najgooglovatejšieho vyhľadávača to niekto postrehol skôr ako ja, nebudem túto myšlienkovú rovinu ďalej rozvíjať.

Hneď na začiatku kniha prekvapí štylizáciou viet a spôsobom vyjadrovania. Rozprávač, ktorým je Samko Tále, o sebe síce tvrdí, že má veľmi inteligenciu, ale nebude to celkom tak. Mal som pocit, že čítam slohovú prácu žiaka na základnej škole – jednu z tých nepodarenejších. V tomto pripade sa jedná o charakteristický výrazový prostriedok autora.

Pokračovať v čítaní „Samko Tále – Kniha o cintoríne“

H. P. Lovecraft – Dunwichská hrôza

Knihu od H. P. Lovecraft-a som zháňal dosť dlho. Nejak som ju nikde nevedel nájsť. Možno aj preto, že som čakal knihu štandardného formátu a tak som Dunwichskú hrôzu ľahko prehliadol. Keď som ju konečne našiel na poličke jedného kníhkupectva, takmer som nahlas zvýskol. Velikán literárneho hororu priniesol čistú a nefalšovanú radosť.

Kniha je to skutočne kvalitne vyhotovená – možno najkrajšia akú vlastním. Je vysoká a štíhla. Má len niečo pod 80 strán. Text je pretkaný priam démonickými ilustráciami Santiaga Carusa, ktoré knihu nádherne dopĺňajú.

Príbeh knihy sa odohráva kraji zvanom Dunwich. Lovecraft si dal na vykreslení lokality záležať. Pomaly ale isto je čitateľ vťahovaný do atmosféry neznámeho a zlovestného. Riadky vyvolávajú podobný pocit, aký človek má, keď prechádza okolo tých miest v rodnom meste alebo dedine, kam by sa za tmy rozhodne nevybral.

Pokračovať v čítaní „H. P. Lovecraft – Dunwichská hrôza“