Začnem teatrálnejšie: Poslední teorém je posledné dielo z pera legendy sci-fi Arthur C. Clarke-a a jeho spolupáchateľom je nemenej známy Frederik Pohl. Príbeh románu som prvý krát počul ako audio-knihu ešte v časoch keď o preloženom výtlačku nebolo ani chýru ani slychu. Keďže kniha je kniha, netrpezlivo som chodil navštevovať obľúbené kníhkupectvá a čakal na papierovú publikáciu.
Román bol prvý krát publikovaný tri mesiace po Clarkovej smrti. Napriek tomu, že autor nemohol vedieť, že to bude jeho posledné dielo, kniha na mňa pôsobila ako jeho osobný odkaz. Dej sa totiž odohráva prevažne na Srí Lanke, kde autor strávil niekoľko posledných dekád svojho života a taktiež obsahuje celú plejádu technológii a vedeckých teórií, ktorým sa Clarke obvykle venuje vo svojich románoch samostatne.
Hlavným hrdinom románu je Randžít Subramanian. Je synom kňaza a jeho posadnutosťou je matematika, zvlášť dokazovanie Fermatovej poslednej vety (nie, nebudem Vás nudiť definíciou). Vzťah otca a syna je klasicky okorenený o rozdielne vnímanie sveta, boj medzi tradíciou a pokrokom a tak ďalej. Aj keď mi prišiel trocha zbytočne zdramatizovaný.
Život (a dielo) Randžíta je hlavnou kostrou dejovej línie, na ktorú je spočiatku veľmi sporadicky prilepovaní celosvetový a celogalktický rozmer románu.
Celosvetový rozmer by sa dal popísať ako clarkovsky naivná (v tom najlepšom slova zmysle) transformácia svetovej populácie od agresívnej a chamtivej skupiny jednotlivcov k uvedomelej, zodpovednej a mierumilovnej spoločnosti budúcnosti. Jasný dôkaz autorovej neoblomnej viery v ľudské dobro.
Celogalaktický rozmer je v podstate odpoveďou vesmíru na aktivity ľudskej populácie. Predstavitelia najvyšších bytostí sa rozhodnú pomocou podriadených rás vyhladiť ľudstvo, keďže je potenciálnou hrozbou galaktického mieru. Áno, znie to torchu neoriginálne, ale prízvuk románu je našťastie nasmerovaný inam.
S postupom v knihe sa dej zrýchľuje a autori obohacujú príbeh o rôzne myšlienky a vedecké vízie, ktorým kraľuje vesmírny výťah a osídlenie mesiaca. Do pozadia ustupuje osobný život hlavného hrdinu a je opisovaný skôr v kontexte významnejších udalostí. Ak by som chcel byť kritickejší: ‚charakter románu v druhej polovičke knihy prechádza transformáciou rovnako, ako populácia našej planéty‘. Ale nechcem.
Kniha nedostala najlepšie ohlasy a určite nepokorí kultovú Vesmírnu odyseu. Pre Clarkových fanúšikov je to však dôstojná rozlúčka.
Poznámka č.1: Uvedomujem si, že tak trochu zanedbávam Frederika Pohla a nech mi je komunitou odpustené, ale od tohto autora som zatiaľ nič nečítal (viem, viem…), tak knihu hodnotím len z pohľadu, ktorý mi je známy.
Poznámka č.2: Kniha obsahuje zopár zaujímavých matematických trikov.