Posledná kniha zo sveta WH40k ma nenadchla a tak som rozhodol, že je načase prečítať si niečo klasické a dobré. Trocha sa zregenerovať pod krídlami klasiky. Vybral som si pre mňa mierne netradičnejšiu vec od velikána menom Arthur C. Clarke. Zväčša sa mi z jeho tvorby ušli už spominané zbierky poviedok a nejaký ten román. „Nová správa o tretej planéte“ je však súbor pôvodných článkov napisaných pri príležitosti konferencií, prípadne publikovaných v časopisoch.
Kniha je tématicky rozdelená do piatich okruhov: Rozprávanie o vesmíre, Ďalej od Zeme, Budúcnosť techniky, Hranice vedy a Syn Dr. Divnolásky. Napriek tomu, že podla autora nieje nutné knihu čítať v poradí v akom je písaná, ja by som odporučil dodržať sled. Články obsahujú aj postskriptum dopisané s odstupom času a nachádzajú sa tu aj referencie na iné časti knihy. Takže je vhodné čítať veľmi pozorne.
Rozprávanie o vesmíre obsahuje úvahy o astronómii a pribuzných témach. Za pozornosť stojí hlavne „Nová správa o tretej planéte“. Je to v podstate vedecký článok opisujúci Zem z pohľadu civilizácie na Marse, ktorá hodnotí prepoklady pre život na našej planéte. Nieje to sci-fi poviedka. Je to článok, ktorý má skostnatelému čitateľovi odomknúť myseľ a čiastočne ho pripraviť na omnoho komplexnejšie úvahy v knihe.
Ďalej od Zeme je niečo pre nadšencov techniky, fyziky a malého úvodu do teórie relativity. Samozrejme ani kvantová fyzika nieje od macochy. Tu si autor svoj štatút popularizátora vedy zastáva dokonale a jeho úvahy su ľahko pochopiteľné pre kohokoľvek, kto si vie zrátať prsty na rukách. Však deväť… či?
Budúcnosť techniky je vlastne ódou umelej inteligencii a zbierkou tažkých utopistických predstáv, ktoré ma príjemne pohltili.
Hranice vedy vystihuje moja obľúbená pasáž, kde A. C. Clarke opisuje teoretické parametre očí, ktore by vnímali inak ako tie naše a zároveň dosahovali aspoň približnú kvalitu obrazu. Pri infračervených očiach píše: „Nehovorím, že oko o priemere dva a pol metra nemôže existovať, ale rozhodne by bolo nepohodlné“. Je to zároveň typický príklad suchého humoru, ktorý je nenápadne dávkovaný v priebehu celej knihy.
Posledný okruh Syn Dr. Divnolásky hovorí o zoznámení A. C. Clarka a jeho veľkého idolu J .B. S. Haldane-a. Priznám sa, že netuším kto to bol. Clarke však o ňom hovorí s veľkým rešpektom a úryvok Haldanovho listu, ktorý sa v knihe nachádza dáva tušiť, prečo tomu tak je.
Zvyšok knihy je venovaný Clarkovej spolupráci so Stanley Kubrick-om počas tvorby filmu 2001 – Vesmirna odyssea.
Knihu by som charakterizoval ako veľmi stimulujúcu, a vďaka tomu, že články boli pôvodne napísané v 70. rokoch, môže každý sám posúdiť, či bol A. C. Clarke viziónar, snílek, alebo oboje.