Knihu Bernarda Becketta Genesis, (v českom preklade sa volá Evoluce; Genesis má lepší cveng, no ťažko sa prekladá), som otváral s veľkou dávkou radosti, nakoľko som tušil, že pôjde o akýsi filozofický dialóg, vsadený do vedecko-fantastického sveta. Veľmi milá kombinácia!
Milý Perikles…
Príbeh je písaný veľmi pútavou formou dialógov (aj dialógov vnorených do dialógov) študentky, opisujúcej pred prijímacou komisiou život akéhosi Adama Fordea, ktorý v tretej štvrtine 21. storočia vykonal, takmer vo voľnom čase, čosi dôležité pre civilizáciu. Nie je úplne jasné čo to bolo, takže ide tak trochu aj o detektívku (posnažím sa zostať spoiler-free).
Hlavná hrdinka, Anaximandra – skoro všetci majú v tejto budúcnosti mená gréckych filozofov a podobných osobností – aj keď je od Adama oddelená priepasťou dejín, vzniká medzi nimi isté napätie, ba priam puto. Vcelku zaujímavé. Osobne mi vyhovuje stručný pohľad na fiktívnu históriu, dobre skĺbený s výsekmi z Adamovho života.
Neudrela ešte taká budúcnosť, v ktorej by sa nefilozofuvalo!
Sci-fi svet je vďačným miestom na riešenie hlbokých filozofických otázok. Zrejme aj preto, lebo vie pomerne jednoducho predostrieť krajnú situáciu, ktorá by pri realistických úvahách nebola mysliteľná.
Napríklad …pre robota je ľudské pozadie krajšie, ako ľuská tvár… pravda, dôjde aj na zložitejšie otázky. Späť k téme.
Moje nadšenie bolo predsa sprevádzané istou dávkou skepsy. Očakával som hrubozrnný a, aspoň pre mňa, ťažko stráviteľný materializmus. Predsa – evolúcia, umelá inteligencia v družnom rozhovore s človekom. A napokon – dobre tak mojim predsudkom, aspoň som bol príjemne prekvapený.
Kniha síce materialistické myšlienky predostiera (ten robot je ale koťuha filozof!), ale nie sú samoúčelné. To je dobre. Myslitelia budúcnosti sa, pochopiteľne, kriticky pozerajú na uvažovanie v minulosti. Oproti tomu, čo dnes už považujeme za hotovú vec, zrejme prišlo k nejakým tým (koperníkovským?) obratom. Mal som dojem, aj keď tu som sa trochu strácal, že hľadanie príliš jednoduchého vysvetlenia je rovnako neobľúbené, ako hľadanie príliš prešpekulovaného.
Napokon sa ale z filozofických prvkov hlava netočí. Kniha pôsobí kompaktným dojmom. Otázky sú nadhodené, čiastočne rozbabrané a neuzavreté, aby v závere zanechali v čitateľovi vecný a konkrétny dojem.
Človek si po prečítaní povie „Ahááá!“ a výpoveď príbehu si môže transponovať aj do dnešných čias a pre dnešné ľudstvo.