Človek sa rád vracia na miesta, s ktorými ho spájajú príjemné spomienky. Môže to byť rodný dom, ihrisko, kino či fiktívne prostredie postapokalyptického moskovského metra. Na posledne menované miesto som sa nedávno vrátil ja. Metro 2033 je jednou z mojich obľúbených kníh a dúfal som, že pokračovanie, či skôr ďalší príbeh z rovnakého univerza bude prinajmenšom rovnako dobrý.
Metro je stále Metro
Metro 2034 je iná kniha, ako jej predchodca no stále je to metro, ktoré ma chytilo v prvej knihe. Kontrast beznádeje a nekonečného boja proti nepriazni osudu je zdrojom mnohých melancholických obrazov, sentimentálnych úvah a samovražedných hrdinských reflexov. Práve pre toto rád čítam ruské sci-fi. Je iné, realistickejšie, pesimistickejšie.
Zvláštny jazyk
Metro 2034 mi štylisticky nesedelo, keďže konštrukcie viet sa ponášali na priemernú slohovú prácu zo strednej školy. Originál som nečítal, lebo zhodou okolností neviem po rusky, tak neviem posúdiť, či to bol zámer autora alebo nedotiahnutý preklad.
Druhým (takmer) negatívom je Dmitriho nedôvera v inteligenciu čitateľa. Rozpíše úvahu o nejakej myšlienke a nakoniec vymenuje všetky otázky, ktoré čitateľa mohli v posledných minútach napadnúť. Prvé dva-tri razy som to ešte považoval za vyjadrovací prostriedok, no neskôr ma to začalo otravovať.
Chýbajúca akcia
Arťom z prvej knihy sústavne poletoval v strede diania a na úvahy mu spisovateľ vyhradil maximálne 10% celkového papiera knihy. Pomer akcia/úvaha je v Metre 2034 obrátený. Pochopil by som, že Dmitry Glukhovsky chcel napísať niečo odlišné, no prečo hneď taký priepastný rozdiel…
Posledná stanica
Ak ste čítali Metro 2033 kvôli akcii, nečítajte ďalšiu knihu a radšej si počkajte, či sa Glukhovsky jedného dňa nevráti k pôvodnému konceptu. Ak, podobne ako ja, máte radi Metro kvôli originálnemu univerzu a vaša objektivita je nahlodaná vďaka slabosti pre ruské sci-fi, pridajte k môjmu konečnému hodnoteniu ešte jeden bod a bežte si knihu kúpiť. Ak ste Metro 2033 nečítali, začnite prvou knihou. Bez kontextu sa 2034-ka čítať nedá.