Čistá forma má na trhu pevné miesto, ale potreba prekonať hranice domén je veľmi silná a tak vznikajú rôzne fúzie. Dnes môže mať aj ten najdrsnejší superhrdina chvíľu infantilnosti, naoko najtradičnejší recept štipku exotického korenia. Dobrá fúzia však nevytvorí len variáciu, ale celú novú školu. A práve preto ma nedávno zaujali artbooky Simona Stålenhaga.
V slovenskom preklade od vydavateľstva Lindeni vyšli zatiaľ dva tituly: Pasáž a Slučka. Majú pomerne unikátny formát. Nosným prvkom sú retro-futuristické scenérie doplnené o krátke príbehy, ktoré prestavujú antológiu spomienok s pomerne voľnou náväznosťou a po malých kúskoch prenášajú čitateľa do alternatívnej histórie.
Rád vyhľadávam vizuálne stimulujúce diela. Túlam sa po univerzách Jodorowského, Mobiusa, Gigera a priľahlých autorov. Obraz musí mať, z môjho pohľadu, emocionálnu rezonanciu a Stålenhagove artbooky sú tiež také. Pozerajúc sa očami dieťaťa ukrytého pod nánosom každodenných starostí dospelého života dokážem pochopiť proces, ktorým do inak nudného portrétu krajiny preniesol prvky dystopického sci-fi s odtieňmi cyberpunku a vytvoril atmosféru melancholického sentimentu. Dokonalý podklad pre jeho príbehy.
Prozaické texty za vizuálom nijako výrazne nezaostávaju, ale len v Pasáži sú skutočne rovnocenné. Koncept je čistejší a introspektívnejší, čo depresívnej atmosfére upadajúceho sveta sedí. Motív je taktiež výrazne dospelejší. Slučka je síce explóziou kreativity, no miestami je elementov priveľa a z času na čas pomerne priamo vysvetľuje.
Na záver pridám spotrebiteľskú radu: Kúpte rovno obe knihy.
Poznámka: Slučka existuje ako stolová hra a nedávno bola uvedená ako hraný sci-fi seriál na streamovacej službe Amazon Prime.