Koncom roka 1948 dopísal George Orwell román pod názvom 1984 a finálnu verziu odoslal svojmu vydavateľovi. Dielo bolo v komunistickom Rusku zakázané pre očividnú kritiku totalitného režimu a takmer podľahlo rovnakému osudu na začiatku 60-tych rokov v Spojenom kráľovstve a Spojených štátoch, kde bolo paradoxne označené ako pro-komunistické. Dnes je kniha právom zaradená do mnohých zoznamov povinnej literatúry. Z vlastnej skúsenosti viem, že aj toto je pomerne efektívna forma „cenzúry“…
Oceánia a Whinston
Dej knihy sa odohráva v Oceánii, jednej z troch svetových veľmocí, ktoré medzi sebou vedú vojnu. Žiadna z veľmocí nikdy nemá dlhodobú prevahu a väčšinou sa snažia o vytvorenie krátkodobých spojenectiev, ktoré sú neskôr porušované. Vnútorné režimy sa s malými obmenami podobajú ako vajce vajcu. Absolútnu moc má vždy v rukách jedna strana, ktorá pod zámienkou ideologických cieľov sleduje občanov 24 hodín 7 dní v týždni, odstraňuje aj najmenšie náznaky rebelantstva a dokonca mení minulosť tak, aby podporila imidž neomylnej strany. Práve v jednom z ministerstiev, ktorého prácou je takéto „dolaďovanie“ minulosti pracuje Winston Smith. Zmietaný nezmyselnosťou reality okolo seba stále intenzívnejšie bojuje s neurčitým pocitom, že svet nieje taký, ako by mal byť. Z počiatku len vyjadruje svoje myšlienky do tajne kúpeného zápisníka, no neskôr s pomocou zmyselnej Júlie prejde k činom a poruší niekoľko písaných aj nepísaných pravidiel strany. Jeho osobná revolúcia vyvrcholí návštevou človeka, o ktorom je presvedčený, že patrí k odbojovému hnutiu Bratstvo a požiada o prijatie medzi revolucionárov.
Veľký brat a distopická spoločnosť
Takmer alternatívnym názvom románu 1984 sa stal pojem Veľkého brata. Idea absolútnej kontroly obyvateľstva však už vôbec nieje sci-fi. V dobe elektronickej komunikácie a informačných diaľnic je všetko zaznamenávané a vyhodnocované. A hoci by tento fakt vystačil na nejeden katastrofický scenár, nieje to zďaleka to najhoršie.
Orwell bol pri tvorení svojej distopickej spoločnosti inšpirovaný totalitnými režimami v Rusku alebo Nemecku, ktorých podstata ponúka ďaleko deštruktívnejšie a dokonca režimovo nezávislé prostriedky. Pojem „totalita“ je pre obyvateľstvo západného sveta už len dejepisnou látkou, no idea zbožňovaného a idealizovaného vodcu, neoblomnej viery v politickú stranu či názorovú skupinu je prítomná stále. Rovnako ovplyvňovanie más pomocou médií je každodennou realitou, ktorej sa len ťažko uniká a v najhoršom prípade ju človek ani nevníma.
Agresívne totalitné režimy s jasným demonštrovaním sily si odpor vyslúžia podstatne skôr, ako premyslená politická a mediálna stratégia, ktorá bežného človeka nenápadne zabaví na dlhé zimné večery a kde kontrola spoločnosti už nieje otázkou sily, ale zastieracích manévrov.
Nadčasový román
Skryté motívy mocných, sfanatizovaná či naopak apatická spoločnosť, kontrola obyvateľstva a ovplyvňovanie úsudku jednotlivca sú témy, ktoré si zasluhujú pozornosť v každom čase a politickom zriadení. Orwell vykreslil alarmujúcu víziu budúcnosti, ktorej kameňom úrazu nieje strata vlastného súkromia, ale strata vlastného myslenia.
Tip: Román 1984 od Georga Orwella si môžete zakúpiť v kníhkupectve Abcknihy.sk.