Preneste sa v mysli niekoľko tisíc rokov dopredu. Predstavte si, že Zem je prakticky neobývateľná a ľudstvo kolonizovalo toľko planét, že väčšina našej rasy už ani netuší, odkiaľ prví ľudia prišli. Celej galaxii vládne pár silnejších spoločenstiev a dve najmocnejšie planéty Sark a Trantor zvádzajú tichú vojnu o monopol na najprestížnejší obchodný artikel – florinský kyrt.
Florinský kyrt je akási supercelulóza, ktorá dokáže všetko a ešte aj dobre vyzerá ak sa z nej ušijú šaty. Je symbolom luxusu a nikto sa jej nevie nabažiť. Pestuje sa výhradne na planéte Florina, ktorej pôvodné obyvateľstvo je zneužívané na otrockú prácu na rozľahlých kyrtových poliach, keďže celú produkciu ovláda Sark. Domorodcom za niekoľko rokov vymyli mozog do takej miery, že sa vzoprieť takmer nepokúšajú. No práve z prostredia, ktoré považuje Sark za neškodné, vzíde jedinec, ktorý osud rodnej Floriny vezme do vlastných rúk a pomocou nezverejnenej vedeckej analýzy zamieša karty mocných.
Asimov dokázal preniesť váhu veľkého konfliktu na plecia jednotlivcov. Hŕstka hrdinov tak rozhoduje o osude galaxie a výsledok záleží len na efektivite nástrojov, ktoré zvolia. Jeho príbeh Kosmické proudy pôsobí, ako desiatky hodín trvajúca operácia, ktorú rozhodne šikovný chirurg pár milimetrovým pohybom skalpela. To vlastne nieje tak ďaleko od reality.
Kniha je písaná v niekoľkých paralelných líniách, ktoré skáču v čase, aby autor vysvetlil, ako sa tá či oná postava dostala tam, kde je. Ako koncept to znie zmätočne, ale Asimov si týmto spôsobom opisu príbehu poradil a všetko do seba pekne zapadá ako skladačka. Jedinou výčitkou sú spoilerovité vety typu: „Ani nevedel, ako veľmi sa mýlil.“ Ale možno som jediný, komu takéto veci vadia.