Asimova poznám od detstva. Spolu s Clarkom sú to mená, ktoré mi v hlave najviac rezonujú, keď sa povie „sci-fi literatúra“. Zatiaľ čo Clark veľa sníva, Asimov je prozaickejší a priamejší. Nič to však nemení na fakte, že si knihy oboch autorov vychutnávam. Prečítal som Asimovov Okruhliak na oblohe aj nejakú tú poviedku o robotoch. Nedávno som sa rozhodol vypočuť si audiobook Foundation (prekl.: Nadácia), ale po prvých troch vetách som vypol prehrávač a zašiel si kúpiť knihu.
Séria kníh o Nadácii je pravdepodobne Asimovovým najlepším kúskom. V príbehu galaktických rozmerov spája jemnú mechaniku ľudskej psychiky s chladnou logikou štatistickej matematiky a ich kombináciu nazýva psychohistória. Predstaviteľom tohto odboru je uznávaný vedec Hari Seldon. Pomocou zložitého psychohistorického aparátu dokáže predpovedať udalosti na úrovni jednotlivca alebo štátu, na týždňe alebo v tisícky rokov dopredu. Ako prvý odhalí, že prosperujúca Ríša rýchlo speje ku koncu a po jej páde bude nasledovať 30 000 rokov temna a barbarstva. Vypracuje plán ako obdobie skrátiť na 1000 rokov a začne podnikať prvé kroky.
Zvesti o páde Ríše považujú jej predstavitelia za buričstvo a Hari Seldon sa stane nežiaducou osobou. Samozrejme všetky akcie zo strany činiteľov boli Harim predpovedané a tak sa vláda Ríše stáva jeho bábkami, ktoré dostane presne tam kde ich potrebuje mať. Spolu s komunitou vedeckých pracovníkov sú v tichosti deportovaní na planétu Terminus, kde založia Nadáciu, ktorej úlohou je katalogizovať všetky súčasné vedomosti a distribuovať ich vo forme Galaktickej encyklopédie a tým skrátiť obdobie temna.
Príbeh v prvej knihe o Nadácii sa začína odvíjať 50 rokov po jej založení, keď musia obyvatelia Terminusu čeliť prvej zo série Seldonových kríz…
Kniha je vynikajúco písaná. Je v nej mnoho dejových zvratov, politickej stratégie a machinácií. Zvlášť zaujímavý a nápadne povedomý je arzenál nástrojov, ktoré Terminus používa na riešenie kríz.