Hľadanie samého seba, filozofické úvahy o nádeji, lepších zajtrajškoch, no aj o neľudskosti ľudského plemena – to všetko obsahuje komiks Krajina půlnočních stínů, ktorý napísal na základe vlastných skúseností J. Michael Straczynski. Znie to dobre, nie? S detektívom ako hlavnou postavou som si hneď vybavil príjemne depresívnu, sarkastickú a noir atmosféru, silný a farebný ústredný charakter. Netrafil som sa.
Pointa v skratke
Detektív David Grey sa po incidente dostane do Medzisveta, kam sa dostávajú opustení ľudia a veci, ktoré už nikto nechce. Dozvie sa, že má jedenásť mesiacov na to, aby prišiel do New York-u a pobil sa o svoju dušu.
Realita komiksu
Hlavná postava pôsobí ako steblo trávy vo vetre. Tvrdý a životom skúšaný detektív má málo priestoru na prejavenie sa v našom svete a po dvoch-troch prvých stranách je vhodený do Medzisveta, ktorému nerozumie a jeho sprievodca mu nemieni nič vysvetľovať. Aspoň nie celou vetou. Z (vraj) ostrieľaného bojovníka so zločinom sa stáva vystrašený chlapec na novom sídlisku.
Spomínaný sprievodca je pohľadná mladá žena (aké prekvapenie), ktorá je tak tajomná, až sa záujem nemá o čo oprieť. Naopak, všetky ostatné postavy, ktoré počas svojej cesty stretávajú, sú vydarené a zaslúžili by si viac miesta. Dokonca aj hlavný záporák (zrejme sám diabol).
Naozaj skvelý je krátky príbeh na konci komiksu. Takpovediac po titulkoch. Nebudem hovoriť o čo ide, ale stojí za to.
Záver
Krajina půlnočních stínů nieje zlý komiks. Je iný ako by človek po prečítaní popisky v kníhkupectve čakal, no prostredie a hlavná myšlienka sú dostatočne pútavé. Len škoda toho hlavného hrdinu.
Technická poznámka: Ak si kúpite vydanie, ktorá je práve v obchodoch (paper back, r.v. 2009), narábajte s ním veľmi opatrne. Mne sa niekde v polovičke čítania rozpadla väzba a to som ho prenášal len z police na gauč.