Zbierku poviedok Keď som bol smrteľný od španielskeho autora menom Javier Marías som prvý krát spomenul v knižných tipoch #1. Zahliadol som ju v ktoromsi kníhkupectve a začítal sa. Štylizácia viet a poviedka, ktorú som si náhodne vybral, lebo bola prvá, na mňa pôsobili dojmom atmosféry, akú môžete prežiť v tmavom bare, s pohárom horkého alkoholu kde v pozadí počuť jazz. Pri sci-fi literatúre to nie je bežné a tak to bola atraktívna zmena.
Komerčné poviedky
Javier Marías sa netají faktom, že píše na objednávku. V predslove knihy sa niekoľkými vetami venuje každej poviedke a k väčšine uvedie, na akú tému bola vytvorená. Témy sú rozmanité, no autorovi to nerobí problém pokiaľ sa s témou dokáže stotožniť. Bolo zaujímavé sledovať, ako sa napriek rôznym obsahom poviedok vyníma osobitý, trochu zasnívaný a čiastočne melancholický štýl autora.
Osobitná je predovšetkým štylizácia viet, kde autor odbieha od témy a vytvára vnorené zátvorky poznámok, prípadne sa venuje jednej myšlienke tak dlho, až kým čitateľa nevysilí neúspešné hľadanie bodky označujúcej koniec vety. Dalo by sa to charakterizovať ako Cimrmanovská neschopnosť udržať myšlienku, a naopak neschopnosť myšlienku opustiť. Všetky tieto drobnosti však robia Javierove poviedky charakteristickými a zaujímavými.
O živote, vzťahoch a smrti
Témy poviedok sú rozmanité, no majú viac spoločných menovateľov ako len rukopis autora. Predovšetkým v nich ide o život (niekedy doslova, niekedy obrazne), úspechy a zlyhania, zamotané medziľudské vzťahy a balansovanie na hranici šialenstva.
Časť príbehov obsahuje autobiografické prvky a poodhaľuje svet spisovateľov a vydavateľov, v ktorých vládne často tvorivá kríza, či pocit nedocenenia.
Conclusión
Colección de cuentos para los leyentes exigentes… ehm… Zbierka poviedok pre náročnejšieho čitateľa – aj tak by sa dala charakterizovať kniha od Javiera Maríasa, no obávam sa, že by to mohlo znieť nudne a jeho tvorba taká rozhodne nie je. Je živá a plná obrazov, ktoré vám môžu byť povedomé. Bez obáv sa do nej zahryznite.