Holden Caulfield, ktorému jeho štedrá nenávisť voči všetkým spôsobila ďalší vyhadzov zo školy, sa rozhodne nechce vrátiť domov priveľmi rýchlo a tak sa vyberie „vyhliadkovou“ trasu po lokáloch, hoteloch a staniciach mesta New York. Prežívajúc krehké a nestabilné obdobie dospievania naráža na farebné príbehy blízkych aj cudzích ľudí a zo spleti osudov sa mu nie vždy darí vyviaznuť bez úhony.
Dni hnevu
Kto chytá v žite je kniha ako šitá na mieru (nielen) násťročnej skupine čitateľov, ktorá prechádzajú fázou „sám proti svetu“ prípadne jej prozaickejšej variante „všetci sú blázni, len ja som lietadlo“. V určitom bode života ju zažije zrejme každý z nás a tak je veľmi ľahké stotožniť sa s Holdenovými pocitmi a vnímaním okolitého sveta.
Napriek akútnemu stavu samo-spravodlivosti má Holden pár vyvolených ľudí, ktorí sa môžu pýšiť jeho priazňou. Sestra Phoebe, brat D.B. a hŕstka učiteľov predstavujú všetko, čo je ochotný vo svojej prítomnosti zniesť. Takáto forma spoločenskej izolácie jeho nenávisť ešte viac prehlbuje, keďže je len otázkou času, kedy ho niekto z vyvolených zraní a on sa utiahne ešte viac.
Holden však len tak nesedí a nečaká pasívne na ďalší úder. Opakovane vyhľadáva aj veľmi pochybné indivíduá a (prinajmenšom) emocionálne náročne situácie. Takéto správanie je u neho jednoznačným prejavom precízneho seba-deštrukčného mechanizmu. Výsledkom opakujúcich sa fáz sklamania, hnevu a strachu je rozhodnutie opustiť New York a ísť žiť na samotu.
A tak chytáme v žite
Zaujímavým paradoxom je Holdenovo vysnené povolanie, či skôr poslanie. Vďaka nesprávne zapamätanému názvu piesne si vypracuje fantáziu o veľkom žitnom poly, na kraji ktorého je útes. Vo vysokom žite sa hrajú deti a nevidia na okraj priepasti a tak im hrozí nebezpečenstvo. Holdenovou úlohou je zabrániť im v páde do priepasti, ktorý symbolizuje stratu nevinnosti. Na jednej strane tu máme Holdena s takmer univerzálnou nenávisťou voči celému svetu a na strane druhej citlivého a starostlivého človeka usilujúceho sa ochrániť dospievajúce ľudské bytosti pre následkami vlastných činov.
Záver
Napriek tomu, že Salingerova novela hovorí o vážnych veciach, dá sa čítať aj ak ako oddychové čítanie, pri ktorom sa človek sem-tam aj zasmeje. Autor zvolil zaujímavý štylistický prístup a príbeh je písaný veľmi voľným spôsobom využívajúc žargón vtedajšej mládeže. Dokonca mi niektoré slovné spojenia tak trochu pripomenuli Samka Táleho. Azda najzábavnejším prvkom je Holdenova schopnosť vymýšľať si na počkanie takmer obludné klamstvá, ktoré mi v jednom momente priam vyrazili dych.
Tip: Knihu Kto chytá v žite si môžete zakúpiť v kníhkupectve Abcknihy.sk.