Ďalšia literárna legenda vyplnila moje voľné chvíle v dopravných prostriedkoch a rôznych čakárňach. Tentoraz som si vybral intelektuálne náročnejšiu knihu Raňajky šampiónov od Kurta Vonneguta, aby som (možno) rozšíril svoje obzory a uchlácholil svedomie. Predsa len sem tam trpím výčitkami, že sa viac venujem paperback-om Wh40k ako všeobecne uznávaným dielam.
Už po prvých riadkoch mi začal Kurt Vonnegut nápadne pripomínať Samka Táleho. Možno je toto prirovnanie pritiahnuté za vlasy a možno nie. Nedá sa však uprieť veľmi podobný výber literárnych nástrojov ako svojský spôsob vyjadrovania či istá forma spoločenskej skladačky, keď sa okolo hlavných hrdinov točia vedľajšie postavy s ich mikro-príbehmi, ktoré nadobudnú význam až v celkovom kontexte.
Obsah knihy je netradičnou formou časového odpočtu, na konci ktorého je stretnutie predavača áut Dwayna Hoovera stojaceho tesne pred nervovým kolapsom a neúspešného spisovateľa Kilgora Trouta, ktorého diela vychádzajú len ako textová výplň pornočasopisov. Žeby retro obdoba Lorem Ipsum? Po tom, čo Kilgore Trout neúmyselne prestrčí Dwayna Hoovera cez okraj útesu zvaného Zdravý rozum, sám sa stretáva so svojim stvoriteľom – spisovateľom, ktorý ho vymyslel.
Tu by sa hodila vtipná poznámka na adresu prekombinovaných dielov menej neznámeho sci-fi seriálu Primeval. Nebolo by to však objektívne ani spravodlivé a Primeval mám rád.
Ako spieva (aj) známy slovenský spevák: „Cesta je cieľ“. Presne týmito slovami by som opísal Vonnegutovu knihu. Jadro a pointa celého diela spočíva v ceste dvoch spomínaných mužov v ústrety jeden druhému. Kilgore a Dwayne su Vonnegutovými rukami fackujúcimy Americký ľud za ich spôsob života a s dych vyrážajúcou úprimnosťou ich kritizuje. Vďaka rozmáhajúcej sa popularite ich spôsobu existencie je kniha taktiež zrkadlom nejedného moderného európskeho národa a nepochybne sa v niektorej pasáži nájdeme sami.
Mnoho metafor a obrazov je doplnených o Kilgorove fiktívne romány, ktoré Vonnegut predstavuje v niekoľkých vetách vždy v príhodnej časti jeho cesty. Obsahujú veľmi originálne myšlienky a pomôžu nedostatočne pozornému čitateľovi (ako ja) pochopiť kontext a posolstvo kapitoly.
Preklad, preklad, preklad. Zdržím sa vyslovene negatívnej reakcie, lebo si dokážem predstaviť ako ťažko sa spisovateľ Vonnegutovho typu prekladá, no pri dvoch pasážach som musel nahliadnuť do anglického originálu aby som pochopil čo chce autor povedať.