Posledné literárne výlety ma zaviedli veľmi ďaleko od môjho obľúbeného univerza Warhammer 40,000, kvôli ktorému pôvodne vznikol aj tento blog. Zacnelo sa mi po večnej vojne v mene nesmrteľného cisára zakovaného do zlatého trónu a tak som sa vrhol po nových dobrodružstvách Hviezneho vlka Ragnara, ktorý patrí medzi mojich obľúbených hrdinov.
Literárny vkus jednotlivca sa vyvíja. Knihy, ktoré pre mňa dnes predstavujú najlepšiu literatúru nemusia prežiť stret a porovnanie so skutočne kvalitnými dielami. Za posledný rok som prečítal čo-to aj z náročnejších vecí a mal som mierne obavy, či už pre mňa moje obľúbené oddychové univerzum nebude primalé. Strach ešte znásoboval fakt, že pôvodný autor série o Ragnarovi, Wiliam King, prestal písať po štvrtej knihe a štafetu prebral Lee Lightner, o ktorom som samozrejme nič nevedel.
Kniha Synové Fenrisu je priamym pokračovaním série a treba povedať, že Lee si domácu úlohu spravil poctivo. Nový príbeh o Ragnarovi dokonale zapadá do rozvinutej línie so všetkými zákutiami a špecialitami. Lee dokonca z času na čas odkazuje na minulosť, aby čitateľovi, ktorý predošlé knihy nečítal, aspoň trocha ozrejmil súvislosti. Dej je štandardne svižný, trochu netradične má viac paralelných línií a má zaujímavú zápletku. Dojem kazia z času na čas opakujúce sa frázy, ale nie je to žiadna tragédia. Omnoho horšie je na tom nevyváženosť viacnásobných dejových línií, z ktorých zopár by si zaslúžilo viac priestoru, aby v konečnom dôsledku nepôsobili ako gýčová dekorácia nákupného centra.
Lee Lightner nesklamal. Kniha sa statočne nesie v duchu predošlých dielov a tak všetci, čo pre prípad nabili svoje boltery pripravení pomstiť zhanobenie ságy o Hviezdnom vlkovi Ragnarovi, môžu s pokojom pozdvihnúť čašu pravého Fenriského piva.
Mimochodom, tu je recenzia na prvé štyri knihy o Ragnarovi.