Opäť nastal čas na literárnu rekonvalescenciu, keďže ma Womack obral o veľa ideálov a nádejí. Odložil som bokom všetko scifi a fantasy a vzal do ruky knihu o skutočných ľudských osudoch od Marušky Kožlejovej. Dielo je zbierkou krátkych príbehov mapujúcich autorkinu prácu s mladými veriacimi ľuďmi a neskôr aj jej pôsobenie v anglickom Cambridge. Samoľúbo spomeniem, že knihu som dostal ako dar a je v nej aj osobné venovanie autorky, ktorej sa chcem týmto poďakovať.
Napriek tomu, že som vyrastal a dospieval v spoločenstve veriacich ľudí, literatúra s náboženským podtextom nikdy nebola mojím koníčkom. Raz som od prababičky dostal do daru kultovú knihu Dýka a kríž, ale nikdy som ju neprečítal. Našťastie existuje jej sfilmovaná verzia takže nádej stále trvá.
Kniha Ako chytať v žite ma najprv zaujala obalom. Viem, že kniha sa tak nemá posudzovať, ale vkusný a pekný obal jednoducho priťahuje. Ilustrácie, ktoré má na svedomí Michal Daňko, knihu vynikajúco doplňujú.
Ako som už načrtol, príbehy sú rozdelené dvoch hlavných častí podľa miesta pôsobenia autorky.
Prvá časť sa odohráva na Slovensku v malej obci, kde Maruška pracuje s mladými ľuďmi v okolí. Stará sa o nich po stránkach duchovných aj telesných, vedie ich a učí. Príbehy opisujú jej neľahkú úlohu mentora, ktorý si uvedomuje, že sa sám musí ešte mnohému učiť. Poviedky sú plné emócií (priamo aj nepriamo), osobných výhier a prehier. Práve na to množstvo emócií som si chvíľu zvykal. Hlavne na fakt, že ich kniha úspešne vyvoláva aj u čitateľa a to sa mi často nestáva.
V druhej časti autorka odchádza za prácou do Anglicka, opúšťa bezpečie rodnej krajiny a kresťanskej komunity, v ktorej pôsobí. Jej nový domov je hotel na predmestí Cambridge, kde je obklopená nie práve tým najpobožnejším z anglického ľudu. Príbehy sú prozaickejšie a viac vyniká autorkin rozprávačský talent. Opisuje cesty a cestičky k najrôznejším typom ľudí a ich osudy. Je zaujímavé sledovať, ako jeden človek ovplyvňuje mnohých až k jadru ich osobností no on sám pritom zostane pevný vo svojich zásadách.
Autorka má titul zo slovenského jazyka a literatúry, takže spôsob písania sa neodvažujem v tomto prípade hodnotiť. Možno len toľko, že mne sa najlepšie čítali neskoršie príbehy z Anglicka.
Ak ste vyrastali vo veriacej komunite, možno vám kniha pripomenie vaše vlastné dospievanie. Ak ste do takej komunity nepatrili, ale veríte, možno vás bude zaujímať, aké výhody a zázemie pre skutočný život spoločenstvá poskytujú. A ak patríte medzi ateistov, môžete knihu čítať ako denník človeka, ktorý zasvätil svoj život službe iným.
Dodatok: Kinhu môžete zakúpiť na stránke vydavateľstva Porta libri.